Po úspechu filmu Batman (1989) sa
začalo koncom roku 1989 filmové štúdio Warner Bros. zaoberať plánmi na možné
pokračovanie. Jeho režisér, Tim Burton, bol skeptický voči pokračovaniam, lebo
veril, že majú význam len vtedy, keď dokážu ponúknuť niečo nové a odlišné
divákom. Toto bolo dôvodom, prečo váhal
s návratom a svoju pozornosť zameral na réžiu romantického fantasy Edward Scissorhands
(1990). Napokon sa štúdio rozhodlo, že mu ponúkne väčšiu kreatívnu
kontrolu nad filmom. Burton súhlasil a v januári 1991 bolo oznámené,
že bude pripravované pokračovanie režírovať. Režisér chcel, aby scenár napísal Daniel
Waters, lebo sa mu páčil scenár, ktorý napísal k čiernej komédii Heathers (1988), ktorý
mal temnejší tón a presne ten potreboval Burton pre svoj film. Výsledkom
ich spoločnej práce bolo napokon toto pokračovanie, ktoré nieslo názov Batman
Returns (1992).
STORY
LINE
Burton požadoval, aby sa vznikajúci scenár vyhýbal
prepojeniam s prvým dielom a aby bola postava Catwoman rozvinutá viac
do hĺbky. Waters, ktorému sa jednotka nepáčila, sa rozhodol ignorovať všetky
jeho naratívne linky a zameral sa na umelecké vyjadrenie a s tým
súvisiacu slobodu, resp. voľnosť pri práci s príbehom a s postavami.
Toto je ten dôvod, prečo sa tu napríklad už neobjavuje Harvey Dent, ktorý bol
jednotke, ale miesto neho je tu trochu odlišná postava menom Max Schreck.
Scenár sa taktiež viac sústredil aj na postavy Catwoman a Penguin. Waters
pri písaní scenára upriamil svoju pozornosť na charakterizáciu postáv
a ich vzájomné interakcie, než na dej. V počiatočnom návrhu scenára
bol Penguin vykreslený ako drsný gangster, ale Burton a Waters sa dohodli,
že túto postavu urobia viac „zvieracou“, pričom z neho spravia aj tragický
charakter, ktorý bude mať určité prvky rovnaké ako Batman.
Technické spracovanie dvojky je na trochu
vyššej úrovni, než ako tomu bolo u jednotky, za čo mohol nielen
o niečo väčší rozpočet, ale aj väčšia kreatívna kontrola, ktorú dostal
režisér. Dizajn u prvého dielu mal na starosti Anton Furst a túto
funkciu by asi zastával aj u dvojky nebyť jeho exkluzívnej zmluvy s Columbia
Pictures, ktorá mu sľubovala post režiséra.[1]
Jeho miesto u pokračovania tak prevzal Bo Welch, ktorý s režisérom
pracoval v rovnakej pozícii na filmoch Beetlejuice (1988)
a Edward Scissorhands (1990). Welch dodal filmu ešte temnejšiu,
expresionistickú estetiku, navrhol niekoľko rekvizít, dohliadal na vzhľad kulís
a miniatúr, ktorých vizuálnu podobu dosť ovplyvnil nemecký expresionizmus, neo-fašistická
architektúra a americký precisionizmus. Ich vzhľad mal odrážať postupne
rozpadajúce sa mesto a navzájom sa odcudzujúcich ľudí, ktorí v ňom
žili, čo malo reflektovať ešte depresívnejšiu atmosféru než u jednotky.
Efekt, v ktorom Penguin odletí na svojom
dáždniku sa dosiahol tak, že herec bol fyzicky zavesený na plošine, k nej bol pripojený
prístroj a ten ho, za pomoci kovového popruhu omotaného okolo jeho pásu,
zdvihol hore. Samotná kamera musela túto scénu zachytiť v správnom uhle, aby nebolo
vidieť žiadne mechanické prístroje. V scéne slávnostného rozsvietenia
vianočného stromčeka na námestí Gotham Plaza sa zjaví kŕdeľ netopierov, ktoré
ovláda Penguin, pričom všetky netopiere boli počítačovo vytvorené spoločnosťou Video
Image. Animátori museli vytvoriť organické a realistické tvary netopierov,
ktoré mali interagovať so živými hercami. Počítačom generované netopiere však
boli použité aj pri úvodných titulkoch alebo v Batmanovej jaskyni. Pri
nakrúcaní sa museli využiť aj mechanické netopiere, ktoré skonštruovala
spoločnosť Optic Nerve a ktoré boli drôtmi pripevnené k telám hercom.
Armáda tučniakov bola vytvorená za pomoci
živých tučniakov, animatronických bábok tučniakov (poskytlo ich Stan Winston
Studio), kostýmov (oblečené ich mali veľmi malí ľudia) a aj počítačových
efektov (vytvorila ich spoločnosť Boss Film). Živí tučniaci, malí ľudia v
kostýmoch a bábky slúžili na detailné zábery a digitálne tučniaky
zase na zábery z diaľky. Oproti predošlému dielu bol vylepšený aj Batmobil.
V jednej scéne sa celé auto otočí, za pomoci špeciálneho zariadenia, o 180°.
Na to, aby sa Batmobil otočil na mieste muselo byť vyrobené špeciálne
zariadenie s podstavcom, ktorý bol hydraulicky stlačený zo spodnej strany
auta, čo umožnilo vozidlu zdvihnúť sa, otočiť sa a spustiť späť na
zem. Ďalšou novinkou pre Batmobil bola jeho premena na Batmissile počas
prenasledovania políciou, kedy sa auto zmení na valcovitý raketový stroj. Tento
efekt sa dosiahol tak, že bolo vytvorených viacero miniatúr v rôznych
fázach tejto premeny.
V scéne, keď sa Batman dostane do
kanalizácie, je na palube Batskiboat, čo je čiastočne loď a čiastočne
vodný skúter. Na nakrútenie tejto sekvencie sa museli použiť miniatúry, pomocou
ktorých potom Batskiboat prešiel tunelovým kanalizačným systémom. Model tohto
vozidla ťahala reťazová článková konštrukcia, ktorú dávalo do pohybu zariadenie
podobné turbíne vzduchového motora, ktoré bolo poháňané tlakom vzduchu. Nešlo
len o výpravu, ktorej sa dostalo prepracovania, ale aj kostýmom. Batsuit
(Batmanov oblek) sa vylepšil, aby vytvoril ilúziu mechanických častí
zabudovaných priamo do jeho trupu, pričom pre film bolo vyrobených až 48
takýchto penových gumových kostýmov Batsuit. Kostým pre Catwoman bol vyrobený
z latexu a bol celý čierny, lesklý, obtiahnutý a sexi, čo malo odrážať
prechod postavy z utláčanej sekretárky na extrovertnú a erotickú ženu. Pre film
zhotovili viac než 40 takýchto kostýmov.
Najväčšiu pozornosť a práce si vyslúžili
kostým a aj masky pre hlavnú zápornú postavu, ktorou bol Penguin. Výsledný
vzhľad tejto postavy odrážal režisérovu obľubu nemeckej expresionistickej
tvorby, čo sa týkalo najmä jeho bledej pokožky a tmavých kruhov pod očami.
Okrem toho mal Penguin aj krivé zuby, ktoré tvorcovia navrhli tak, aby pôsobili
hrozivo a skazene, čím zvýrazňovali život tejto postavy, ktorý strávila v podzemí.
Čierne sliny dosiahli pomocou ústnej vody a potravinárskeho farbiva, ktoré si pred
natáčaním nastriekal herec do úst. Atmosféru a vizuálnu stránku celého
filmu pomáha umocňovať kamera. Hlavným kameramanom filmu bol Stefan Czapsky,
ktorý s režisérom pracoval už predtým na filme Edward Scissorhands
(1990). Výsledkom je navodenie veľmi depresívnej, miestami temnej, takmer až
hororovej atmosféry, ktorá reflektuje postavy, prostredie a aj samotnú
zápletku.
Po príbehovej stránke ide o pokračovanie,
ktoré dáva väčší priestor záporným hrdinom zároveň je, oproti predošlému dielu,
ešte o čosi viac temnejšie (úvod s hodením dieťaťa do rieky alebo únos
prvorodených synov). Vo svojej dobe bol tento temný tón, spoločne
s násilím a aj s rôznymi sexuálnymi narážkami, jedným
z dôvodov prečo film vyvolával značnú kontroverziu a rozdeľoval
divákov a kritikov. Z dnešného pohľadu to pôsobí už inak
a všetky tieto veci (násilie, sexuálne narážky alebo temnejší tón) sa dajú
považovať za nadčasové. Scenárista (Waters) a režisér (Burton) sa rozhodli
riskovať a vniesť niečo nové do komiksové žánru. Podarilo sa im to, ale
plného uznania, resp. docenenia svojej práce sa im dostalo až neskôr, po
niekoľkých rokoch. V prípade sexuálnych narážok tu nejde len
o dialógy, ale aj o skúmanie sexuality, najmä vzťahu Batman-Catwoman
a ich kožených, až fetišistických oblekov (Catwoman má navyše ešte aj bič).
Násilie tu zase nemá súvis len so zápornými
postavami (Catwoman, Penguin alebo Max Shreck), ale aj s Batmanom,
ktorý vo filme zlikviduje dvoch členov gangu, keď jedného podpáli plameňom zo
svojho Batmobilu a druhého nechá vybuchnúť. Temný tón filmu pre zmenu
stiera rozdiely medzi postavami (Batman, Catwoman alebo Penguin), ktoré umožňuje
rozvíjať a tie sú si tak v mnohých veciach dosť podobné. Týmto
prístupom sa v tomto pokračovaní dostal Batman do úzadia a opačne
Catwoman a Penguin sa dostali do popredia, čo umožnilo tvorcom dať týmto
postavám históriu, hĺbku a psychologický vývoj. Autori totiž počítali
s tým, že Batman, jeho história a aj základná charakteristika tejto
postavy boli dostatočne vylíčené v jednotke a preto dvojka už len
nadväzuje, resp. rozvíja a stavia na tom, čo už bolo predstavené predtým,
pričom aj v tomto prípade ide o väčšiu hĺbku a psychologický
vývoj tejto postavy.
Najväčšou prednosťou tohto filmu je réžia.
Burton dostal od vedenia štúdia po úspechu jednotky voľnosť. Mohol si preto bez
obmedzenia a bez veľkého dohľadu štúdia spraviť celý tento film podľa
seba, od vizuálnej stránky, cez postavy, až po spomínaný temnejší tón príbehu.
Táto voľnosť priniesla do komiksového žánru mnoho nového, dokonca až
prelomového na svoju dobu (temný tón, násilie, sexuálne narážky alebo dať aj
ostatným postavám ich vývoj). Burton a Waters priniesli množstvo nápadov,
ktoré sa ukázali byť nadčasovými pre komiksový žáner a ten z nich
čerpá dodnes. Vynikajúcou je tu aj práca s emóciami. Diváka zaujmú
dramatické scény (Penguin a jeho osud), ale aj romantické scény
(Batman-Catwoman), ktoré majú až nádych erotiky. Rovnako tak si divák dokáže nájsť
cestu k všetkým trom ústredným postavám (Batman, Catwoman a Penguin),
kde dokáže pochopiť ich motivácie, rozpoloženie a aj ich povahy.
Najväčšia prednosť môže byť niekedy zároveň aj
najväčšou slabinou a presne toto platí u tohto filmu, kde voľnosť,
ktorú dostal Burton bola trochu aj na škodu, keďže priniesla so sebou menšie
nelogickosti, resp. nezrovnalosti, ďalej skratkovitosť
a v neposlednom rade aj prehnané scény. Najväčšou nelogickosťou je
to, že obyvatelia mesta Gotham tu úplne prehliadajú fakt, že za cirkusovým
gangom stojí Penguin a ochotne ho podporujú v kandidatúre na
starostu, pričom on sám sa to nesnaží ani skryť a s členmi tohto gangu
býva v spoločnej budove, ktorá sa stane jeho centrálou. Skratkovitosť
spočíva v tom, že stačí len jedna krátka tlačovka a hneď je Penguin
nepriateľom pre všetkých obyvateľov a ešte aj policajti po ňom strieľajú.
Prehnaný bol záver, konkrétne plány s akými prišiel Penguin. Ten prvý
(únos prvorodených synov) bol ešte v rámci uveriteľnosti, avšak ten druhý
(armáda tučniakov má raketami zničiť Gotham) bol už úplne mimo.
Neuspokojivý koniec v podobe nevhodne zvoleného
miesta finálnej konfrontácie oboch hrdinov mala už jednotka, ale dvojka ide
v tomto ešte ďalej, keď miesto je teraz zvolené správne, ale všetko
ostatné, vrátane samotného plánu a jeho realizácie je až príliš veľmi
prehnané a nevytvára to vôbec dobrý dojem. Celé to pôsobí skôr, ako keby
sa originálne nápady, s ktorými tento film prišiel, už v závere
vyčerpali a taktiež aj v záujme udržania originality sa prišlo
s touto blbosťou (tučniaci s raketami), ktorá je síce originálnou,
ale vo filme vôbec nefunguje. Netreba byť neustále a za každú cenu
originálny, občas treba vedieť, kedy to už stačí. Niekedy je menej viac. Je to
veľká škoda, lebo prevažnú väčšinu času dvojka prekonáva svojou kvalitou
jednotku. Je to práve ten zvyšný čas, ktorý zráža toto pokračovanie dole
a kvôli ktorému je horším než prvý diel. Potenciál a našliapnuté to
bolo zo začiatku dobre len sa to nepodarilo udržať.
V prípade postáv je tu zjavný dualizmus,
konkrétne medzi Batmanom a tými ostatnými postavami, ktoré ako keby sú jeho
temným odrazom. Bruce Wayne a Oswald Cobblepot majú rovnaký pôvod (mali
bohatých rodičov), obaja stratili rodičov ešte v mladom veku a obaja
žijú v izolácii aj v samote pred svetom. Rozdiel medzi nimi je v
tom, že Oswald, resp. Penguin sa kvôli tomu, že ho rodičia odvrhli, rozhodol
pre dráhu zločinu. Penguin je tu tragickou postavou so smutným príbehom, ktorá
však, aj napriek svojmu vzhľadu a činom, túži po láske, prijatí
a rešpekte od ľudí. Chce, aby ho všetci akceptovali takým, akým je, pričom
život v izolácii a v samote neprijal. Bruce, resp. Batman je
jeho presný opak, keďže on svoj život v izolácii a v samote
prijal a zmieril sa s ním. Netúži po prijatí a ani rešpekte od
ľudí. Nechce, aby ho všetci akceptovali, ale chce, aby ho všetci nechali na
pokoji. Túži síce po láske, ale od niekoho, kto je na tom podobne ako on.
Selina Kyle je plachá a utiahnutá žena,
z ktorej sa po nehode stane Catwoman. Plachosť a utiahnutosť má aj
Bruce Wayne. Obaja majú spoločné aj to, že žijú dvojitým životom, keď jeden je
ich „verejný život“ ako Bruce Wayne, resp. Selina Kyle a druhý je ich
„tajný nočný“ život ako Batman, resp. Catwoman. Obaja prežili traumu (Bruce
stratu rodičov a Selina pád z okna) a každý z nich prežíva
vnútorný konflikt. Napriek tomu, že ich veľa vecí spája, tak rozdeľuje ich to,
že Batman chce spravodlivosť, avšak Catwoman túži po pomste. Mohli byť ideálny
spojenci a tvoriť pár, ale práve toto ich rozdeľuje a nedokážu sa cez
to preniesť. Catwoman taktiež možno vnímať ako tragickú postavu, ktorú väčšinu
svojho života utláčali muži alebo okolie, ale po nehode sa zmenila a chce
mužom, ale aj okoliu ukázať svoju ženskosť a silu. Catwoman tak dosiahne,
že muži po nej túžia, avšak zároveň sa jej aj boja, keď vystrčí svoje pazúry.
Max Shreck je, rovnako ako Bruce Wayne,
bohatým milionárom, ale rozdiel medzi nimi je ten, že Shreck je chamtivý
populista, ktorý si vie lacnými gestami získať priazeň ľudí, pričom
v záujme dosiahnutia svojho cieľa sa nebojí ani vraždiť. Shreck však nie
je vôbec zaujímavou postavou, ale práve naopak, je tu zbytočným. Celý film by
si kľudne vystačil s trojicou postáv Batman, Catwoman a Penguin,
ktoré majú svoju hĺbku, tragický osud, ale aj psychologický vývoj. Shreck bol
len pre tento film vytvorená postava, ktorá nemá žiadny komiksový základ. Vo
filme sa mohol radšej objaviť Harvey Dent, postava, ktorá sa vyskytla už
v jednotke. V dvojke by sme sledovali jej vývoj a na konci filmu
sa z neho mohol stať Two-Face. Bolo by to rozhodne viac zaujímavejšie.
Shreck je len ďalší dôkaz toho, že nie vždy je všetko, čo je aj originálne,
môže byť aj dobré. Z ostatných postáv tu už nie je koho vyzdvihnúť.
Celkovo sa jedná o kvalitný komiksový
a akčno-dobrodružný film, ktorý ohúri divákov svojou prepracovanou
technickou stránkou, ktorá je na ešte o čosi vyššej úrovni ako to bolo
u jednotky. Sú to najmä kamera (krásne scény vianočného a zasneženého
mesta[2]),
masky (Penguin), kostýmy (Batsuit a latexový oblek Catwoman)
a výprava (Batmissile, Batskiboat alebo vzhľad Gotham City). Po príbehovej
stránke je možné povedať, že toto pokračovanie v mnohom prekonáva prvý
diel a to tým, že prichádza s viacerými a dosť originálnymi
príbehovými nápadmi, ktoré boli v danej dobe veľmi odvážne. Zobrazenie násilia
(Batman), rôzne sexuálne narážky (dialógy aj scény) a ešte temnejší tón
než aký mala jednotka (tragické osudy postáv Catwoman a Penguin). Treba
však dodať aj to, že dvojka v niečom zaostáva za jednotkou (miestami
nelogickosť, skratkovitosť, prehnaný záver alebo zbytočný Max Shreck).
HERCI
a HUDBA
Michael Keaton už v jednotke predviedol
skvelý výkon a v tomto pokračovaní potvrdil, že sa do tejto úlohy
skvele hodí. Tentoraz však o niečo viac priestoru majú jeho filmový
protivníci. Danny DeVito dokázal perfektne stvárniť zloducha s tragickým
osudom a to vrátane rôznych gest a mimiky spojených s touto
postavou. DeVito dokázal dať postave ľudský a zároveň tragický rozmer,
vďaka ktorým si vie získať aj diváka. Rovnako to platí aj o Michelle Pfeiffer,
ktorá dokonale stvárnila svoju postavu. Dokázala vystihnúť svoju postavu pred
nehodou (plachosť a utiahnutosť), ale aj po nej (zvýraznila svoju ženskosť
a jej kostým z nej urobil neodolateľnú, avšak zároveň aj nebezpečnú
ženu). Christopher Walken podal skvelý výkon, ale jeho postava bola pre tento
film zbytočnou. Z vedľajších hercov zaujme, rovnako ako tomu bolo aj
u prvého dielu, Michael Gough ako komorník Alfred, najmä spoločné scény
dvojice Gough-Keaton sú skvelé.
Hudbu k filmu zložil, rovnako ako
u prvého dielu, Danny Elfman, ktorý tu pri skladaní vychádzal zo svojich
motívov, ktoré skomponoval pre jednotku (Batman a jeho motívy) ku ktorým
tu vytvoril nové skladby pre dvojicu Catwoman a Penguin. Pri tvorbe nových
tém tu Elfman použil rôzne hudobné nástroje, ako napr.: flauta, harfa, klavír,
xylofóny, zvončeky alebo zvonkohry. Vo svojich skladbách dokázal výborne
reflektovať vianočnú a temnú atmosféru mesta Gotham City, rovnako tak
v nich skvele vystihol aj hlavné trio postáv (Batman, Catwoman
a Penguin), ich charaktery, tragické osudy a aj ich povahy. Za
najlepšie skladby tu pokladám „tri“: Birth of a Penguin, Part I a Part
II (počítam to ako jednu skladbu); Selina Transforms, Part I a Part
II (počítam to ako jednu skladbu) a ešte End Credits.
HODNOTENIE
76%
[1] Jeho režisérskym debutom malo byť historické muzikálové fantasy MidKnight,
kde mal hlavnú úlohu stvárniť spevák Michael Jackson, ale po rozsiahlych
prácach (plánovanie a návrhy dizajnu) k nakrúcaniu nikdy nedošlo, za
čo do veľkej miery mohlo, že v novembri 1991 spáchal Furst samovraždu.
[2] Práve situovanie príbehu do obdobia Vianoc zaraďuje tento film medzi
tzv. „netradičné“ Vianočné filmy kam patria napríklad: akčné filmy Lethal Weapon (1987)
a Die Hard (1988),
erotický thriller Eyes
Wide Shut (1999) alebo horory Black Christmas (1974)
a Gremlins (1984).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára