Komiksové, resp. superhrdinské snímky sú
filmový žáner, v ktorom je jednotlivec alebo skupina ľudí „obdarovaná“
mimoriadnymi schopnosťami, ktoré využívajú na záchranu sveta, na boj proti
zločincom alebo na ochranu ľudí. Komiksy začali byť veľmi obľúbené koncom 30.
rokov, kedy zároveň vznikali aj ich prvé filmové spracovania, resp. filmové
seriály, ktoré mali viacej častí na pokračovanie, ako boli napr.: Flash Gordon (1936),
Mandrake the Magician (1939), The Shadow (1940), Adventures of Captain
Marvel (1941), Captain America (1944) alebo Superman (1948).
Úspech filmu Superman
(1978) viedol v nasledujúcich rokoch k ďalším trom pokračovaniam[1],
ale aj ku vzniku komiksových diel, ako: Flash Gordon (1980),
Swamp Thing (1982),
Supergirl (1984)
alebo k filmu, ktorý ukázal divákom modernú podobu komiksových snímok, akým bol
práve Batman (1989).
STORY
LINE
Po úspechu filmu Superman (1978) kúpili
producenti Benjamin Melniker a Michael E. Uslan v októbri 1979 od vydavateľstva
DC Comics filmové práva na postavu Batmana a jeho svet. Uslan chcel vytvoriť
serióznu a temnú verziu Batmana, ktorá by reflektovala víziu tvorcov tejto
komiksovej postavy, ktorými boli Bill Finger a Bob Kane. Scenár mal
napísať Richard Maibaum a režírovať Guy Hamilton, ale obaja to odmietli.
Uslan svoju predstavu predostrel viacerým štúdiám, medzi nimi boli Columbia
Pictures, Universal Pictures alebo United Artists. Uslan sa však u nich
nestretol s pochopením, lebo štúdiá chceli, aby sa film podobal na
televízny seriál Batman
(1966-1968). Tento neúspech viedol k tomu, že sa Uslan rozhodol napísať
scenár, aby dal lepšiu predstavu o tom, ako by mal film vyzerať. Verejne
bol projekt oznámený v júli 1980 a nakoniec sa ho chopilo štúdio Warner
Bros., ktoré vytvorilo aj film Superman (1978).
Prvý kompletný scenár, s názvom The
Batman, dokončil Tom Mankiewicz v júni 1983, pričom na výslednú podobu
jeho scenára mala vplyv komiksová séria Batman: Strange Apparitions (1977),
ktorú vytvoril Steve Englehart. Po úspechu dobrodružnej komédie Pee-wee's Big Adventure
(1985) dostal ponuku na post režiséra Tim Burton, ktorý ju prijal, hoci
spočiatku vôbec nebol fanúšikom komiksov, ale zapôsobil na neho temný a vážny
tón, ktoré v sebe mala komiksová séria The Dark Knight Returns
(1986), ktorú vytvoril Frank Miller. Tento tón chcel dosiahnuť Burton aj vo
svojom filme a scenárista Sam Hamm dostal za úlohu napísať scenár, ktorý sa mu
podarilo dokončiť už v októbri 1986 (jeho scenár potom prepísal
a upravil Warren Skaaren), ale trvalo až dva roky, po úspechu fantasy
komédie Beetlejuice
(1988), kedy štúdio Warner Bros. celý projekt odsúhlasilo a mohlo
sa začať s jeho produkciou.
Technické spracovanie je tu na vysokej úrovni.
Najvýraznejšími prvkami sú tu výprava, kostýmy a kamera. Burton veľmi
obdivoval dizajn u fantasy hororu The Company of Wolves
(1984), ktorý pre tento film vytvoril Anton Furst a preto ho
Burton najal, aby sa podieľal aj na jeho filme. Pri vytváraní vzhľadu Gotham
City zámerne zmiešali, Furst a umelecké oddelenie, viaceré a protichodné
architektonické štýly, aby z mesta vytvorili pochmúrne miesto plné
zločinu. Výprava tu však nepozostávala len z kulís budov alebo miniatúr,
ale aj zo sídla Wayneovcov alebo z Batmanovej jaskyne. Vyhotoviť bolo
nutné aj Batmobil, Batwing a mnohé ďalšie Batmanove vylepšenia, ktoré mu pomáhajú
v boji proti zločincom alebo pri maskovaní sa, resp. pri úteku. Výprava tu
má dôležitú úlohu, lebo určuje nielen celkový vzhľad, resp. vizuál filmu, ale
zároveň aj samotný temný tón tohto komiksového filmu.
V prípade kostýmov sú výrazné najmä dva,
kostým Batmana a kostým Jokera. Vytvoriť druhý menovaný bolo relatívne
dosť ľahké, ale oveľa komplikovanejšie to už bolo s tým prvým. Batmanov
kostým, tzv. Batsuit, obliekal v komiksoch muž, ktorý mal výšku nad 190
cm. Vo filme však túto postavu hral herec, ktorý mal priemernú postavu.
Vytvorený kostým totiž musel herca, ktorý je priemernej veľkosti a vyzerá
obyčajne „premeniť“ na niekoho, kto už na pohľad vzbudzuje rešpekt
a strach. Toto bol dôvod, prečo sa Burton rozhodol, že oproti komiksom,
bude celý Batsuit čierny. Predtým, než sa vybral finálny návrh, tak bolo
vytvorených 28 modelov kostýmu z latexu, ďalej bolo vyhotovených 25
rôznych návrhov plášťov, ktorými mal disponovať Batsuit a napokon bolo
postavených aj 6 rôznych hláv. Napokon sa podarilo nájsť „dokonalý“ kostým,
ktorý urobil z hlavnej postavy neobyčajného človeka a odstrašujúci
symbol pre zločincov.
Kameramanom tu bol Roger Pratt, ktorý predtým
pracoval na filmoch, ako napr.: horor The Sender (1982),
sci-fi Brazil (1985)
alebo neo-noir Mona
Lisa (1986). Bol to sci-fi Brazil (1985), ktorý bol inšpiráciou
filmu Batman (1989) nielen pre vizuálnu stránku, ale tiež aj pre
pochmúrnu atmosféru. Vizuálna stránka filmu Batman (1989) je odrazom
samotného príbehu, avšak zároveň reflektuje aj prostredie, v ktorom sa dej
odohráva a postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú. Zmieniť je tu nutné
ešte aj masky. Make-up, ktorý má na sebe Joker bol vytvorený použitím akrylovej
farby s názvom PAX, ktorá je špeciálne prispôsobená tomu, aby sa mohla
nanášať na tvár hercov ako ich make-up. Technické spracovanie by sa dalo
zhodnotiť ako prelomové nielen čo sa týka zobrazenia sveta Batmana, ale aj
pokiaľ ide o prenesenie komiksu na plátno, čo bola inšpirácia pre
komiksové filmy a seriály, ktoré vznikli po roku 1989.
Po príbehovej stránke tento film síce nie je
prvým zobrazením Batmana, tým je filmový seriál Batman (1943), na
ktorý nadväzoval ďalší filmový seriál Batman and Robin (1949),
po ktorom nasledoval seriál Batman (1966-1968), ale je to prvé
vyobrazenie Batmana, ktoré odpovedá komiksom, ich atmosfére, tónu
a vizuálu. Je to pritom práve atmosféra, ktorá je najväčšou prednosťou
tohto filmu. Tvorcom sa tu podarilo náramne vystihnúť atmosféru mesta plného
zločinu, v ktorom nikto, obzvlášť obyčajní ľudia, nie sú v bezpečí.
Z tohto chaosu a neustáleho strachu sa zrodí Batman, jeden muž, ktorý
sa nebojí postaviť bezpráviu a je symbolom strachu pre malých alebo aj
veľkých zločincov, ktorí držia celé mesto v strachu. Samotný príbeh však
nie je o Batmanových začiatkoch, ale Batman už istú dobu v meste
pôsobí. Dianie sa odohráva v dobe, kedy už aj vedúcim predstaviteľom mesta
došla trpezlivosť so stúpajúcou zločinnosťou.
Nie je tu síce vysvetlené, aká udalosť bola
spúšťačom vzniku Batmana, ten rozhodujúci moment, kedy sa už dospelý Bruce
Wayne rozhodol, že vezme spravodlivosť do svojich rúk a bude bojovať proti
nespravodlivosti a zločinu a nie je tu ani odpoveď na to, prečo si za
svoj symbol zvolil Batmana (netopiera), ale nemyslím si, že by to malo byť
slabinou tohto filmu, avšak práveže naopak. Tvorcovia sa to rozhodli ponechať
zahalené rúškom tajomna a spravili len dobre, divák si tak sám môže
domyslieť, že čo ústredného hrdinu k obom veciam mohlo viesť. Bola to
zrejme skazenosť v samotnom meste a najlepšie to dokazuje moment, keď
Joker drží Gotham v strachu svojimi smrteľnými kozmetickými výrobkami, ale
keď oznámi, že bude rozdávať peniaze, tak ľudia na to už rýchlo zabudli
a zaujímali ich len tie jeho sľúbené peniaze. Je to dosť veľavravná scéna,
keď ľudia kvôli peniazom odpustia všetko, aj vraždy.
Ďalším pozitívom tohto filmu je, okrem jeho
atmosféry, aj réžia. Tim Burton mal vtedy za sebou len dobrodružnú komédiu Pee-wee's
Big Adventure (1985) a ešte fantasy hororovú komédiu Beetlejuice
(1988). Z toho dôvodu mali obavy, najmä komiksoví fanúšikovia, ako
zvládne vážny film, ktorý je navyše
ešte aj komiksový. Po premiére sa však ukázalo, že tieto obavy boli zbytočné.
Burton dokázal vystihnúť správnu atmosféru komiksu, ale dodal filmu aj potrebný
tón a vizuál. Režisér navyše spracoval daný príbeh veľmi pútavo, že už od
začiatku zaujme diváka. Režisérovou zásluhou tento film rýchlo ubehne, pričom má
divák po polhodine pocit ako keby prešlo len 10 minút. Vytknúť by sa v deji
dali hlavne dve veci. Prvou je nezaujímavá a zbytočná novinárska linka
(Knox-Vale), bez ktorej by sa celá zápletka obišla a druhou je finále
v katedrále, ktoré nie je až tak veľmi dramatické a myslím, že sa
malo odohrávať na inom mieste.
Tento film je o dvoch postavách, resp.
o stretnutí dvoch čudákov stojacich na odlišných stranách zákona. Na jednej
strane je tu Jack Napier, ktorý už v mladosti neváhal vraždiť ak sa mu
niekto vzoprel. Skorumpovaný policajný poručík Eckhardt ho označí za cvoka
a jeho šéf, Carl Grissom, sa ho práve kvôli jeho nevypočítateľnému
správaniu rozhodne podraziť. Jeho veľmi temná stránka osobnosti sa dostane na
povrch až po nehode, kedy sa z neho stane Joker. Od tohto momentu už dá
naplno prechod svojej, dovtedy držanej pod povrchom, odvrátenej stránky
a stráca akékoľvek morálne zábrany, ktoré ho držali doposiaľ na uzde. Na druhej
strane je tu Bruce Wayne, ktorého zase ako ešte malé dieťa poznačila vražda
jeho rodičov priamo pred jeho očami. Postupom času, hoci konkrétna scéna to
neukazuje, reagoval na narastajúcu zločinnosť vo svojom meste tým, že zobral
spravodlivosť do vlastných rúk a stal sa z neho Batman.
Tento film je jedným z prvých, ktorý
začal tému dvojitého života tohto hrdinu, ktorý je po psychickej stránke
nesmierne náročný. Žiť si ako Bruce Wayne to nie je len o tom byť
milionárom, ale aj o tom byť sám. Každé nadviazanie priateľstva alebo
vzťahu s niekým je pre neho rizikom, keďže v prípade odhalenia jeho
identity by sa nepriatelia zamerali ako na prvých na jeho blízkych
a známych. To je aj dôvod prečo vo veľkom sídle žije len so svojím komorníkom.
Žiť si ako Batman to nie len o tom bojovať proti bezpráviu alebo
zločincom, ale aj o tom neskĺznuť na šikmú plochu a nedostať sa na tú
istú úroveň tých proti ktorým vedie svoj boj a zároveň je to aj tom ochrániť
ľudí vo svojom okolí. Dvojitý život hlavnej postavy a fakt, že je to smrteľník
bez nejakých schopností robia z Batmana jedného z najlepších
komiksových hrdinov. Alexander Knox a Vicki Vale tu sú zbytočné postavy a z ďalších
postáv už nie je koho vyzdvihnúť.
Celkovo sa jedná o výborný komiksový
a akčno-dobrodružný film, ktorý okúzli divákov svojou technickou stránkou,
najmä výpravou (Batmobil, Batwing alebo vzhľad Gotham City), kostýmami
(Batsuit) a kamerou (nádherné zábery ponurého mesta). Nezaostáva ani
príbehové spracovanie, ktoré sa môže opierať o skvelú temnú atmosféru
skazeného mesta, ktorá reflektuje dané prostredie, postavy a aj samotný
príbeh. Dôležitú úlohu tu má taktiež aj réžia, ktorá dokázala danú zápletku
spracovať pre diváka veľmi atraktívne a pútavo. Najväčšími slabinami
príbehu sú novinárska linka, ktorá tu ani nemusela byť a ešte záver
v katedrále, ktorému chýbala väčšia dramatickosť a atraktívnejšie
vybrané miesto (miesto katedrály by bola vhodnejšia skôr radnica). Tento film
sa stal vzorovým pre všetky nasledujúce komiksové filmy, ktoré po ňom prišli
a to vrátane jeho vlastných troch pokračovaní, ktoré však svojou kvalitou
za ním zaostali[2].
HERCI
a HUDBA
Jack Nicholson tu predviedol ďalšiu zo svojich
veľkých hereckých kreácií. Jeho herecký prejav, ale aj gestikulácia
a mimika skvele vystihujú postavu, ktorú hral. Joker je v jeho podaní
nepredvídateľný a ide z neho strach. Nicholson bol skvelá voľba,
pretože svojím výkonom dokonale stvárnil postavu, ktorá odzrkadľuje tú
najhoršiu stránku skazeného Gotham City. Vynikajúci výkon tu podal aj Michael Keaton, ktorý vzbudzoval u divákov ešte pred
uvedením filmu obavy, ale tie sa napokon nenaplnili. Keaton bol totiž dovtedy
známy hlavne z rôznych komédií, ako napr.: Night Shift (1982),
Mr. Mom (1983),
Johnny Dangerously
(1984) alebo Beetlejuice (1988). Tento komediálny talent
preukázal aj v zopár scénach vo filme Batman (1989), avšak oveľa
viac prekvapilo, že má v sebe aj nadanie pre vážne, dramatické scény. Presvedčiť sa o tom dalo už v dráme
Clean and Sober (1988)
a v Batman (1989) to len potvrdil.
Keaton tu navyše stvárnil dve úlohy, keď
najprv ako Bruce Wayne zahral danú postavu tak, že pôsobí neisto, snaží sa
vtipkovať, nevytŕča z davu a je to samotár, no a neskôr už ako
Batman zahral túto postavu presne naopak, pôsobí sebaisto, nedáva najavo emócie
a vzbudzuje hrôzu, resp. rešpekt. Keaton tieto dva odlišné charaktery
dokázal do jednej postavy presvedčivo skĺbiť. Kim Basinger sa do danej úlohy,
podľa mňa, vôbec nehodila a jej neustály škrekot (krik) je po čase už
otravný. Alison Doody, ktorá v rovnakom roku hrala hlavnú herečku
v dobrodružnom filme Indiana
Jones and the Last Crusade (1989) by bola, podľa môjho názoru, oveľa
lepšou voľbou. Z vedľajších hercov zaujme ešte Michael Gough ako komorník
Alfred, ktorý sa tiež do svojej úlohy perfektne hodil, pričom skvelé sú
spoločné interakcie Gough-Keaton, ktoré sa stali filmovým základom vzťahu Bruce
Wayne a Alfred Pennyworth.
Hudbu k filmu zložil Danny Elfman, ktorý
s týmto režisérom spolupracoval už predtým na spomínaných filmoch Pee-wee's
Big Adventure (1985) a Beetlejuice (1988), avšak Batman
(1989) bol jeho prvý film, ktorý mal vysoký rozpočet a aj veľké
ambície k akému skladal hudbu. Elfman tu zložil nádhernú ústrednú tému, The
Batman Theme, ktorá mala obrovský úspech, že bola neskôr použitá aj
v animovanom seriály Batman:
The Animated Series (1992-1995). Vo svojich skladbách sa mu podarilo
vystihnúť temnú atmosféru Gotham City, jednotlivé postavy (Batman a Joker)
a dej (dramatické a romantické motívy). Jeho melódie tak obsahujú
prvky hrdinstva, napätia, romantiky, tajomna alebo veľkoleposti. Za najlepšie skladby
tu považujem tri: The Batman Theme; Descent into Mystery a ešte Finale. Piesne,
ktoré vyšli na samostatnom albume, napísal a naspieval spevák Prince, ale tie mňa osobne nezaujali.
HODNOTENIE
85%
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára