V noci 17.6.1972 do jednej z budov v
komplexe Watergate vo Washingtone, ktorá vtedy bola sídlom Demokratickej
strany, vnikla pätica mužov pracujúcich pre Republikánsku stranu, ktorí sem
mali inštalovať odpočúvacie zariadenie, avšak neuspeli. Boli odhalení a zatkli
ich. Najmä vďaka práci dvoch novinárov Carl Bernstein a Bob Woodward viedli
stopy vlámania až k samotnému prezidentovi, ktorý sa však snažil brániť
vyšetrovaniu. Po dvoch rokoch, 9.8.1974, však aj tak nakoniec musel prezident
Richard M. Nixon na svoju funkciu rezignovať. Režisér a scenárista John
Carpenter na túto aféru Watergate reagoval tým, že už v roku 1976 napísal
scenár k filmu, avšak žiadne štúdio ho nechcelo nakrútiť, keďže bol podľa
nich príliš násilný, príliš strašidelný a príliš zvláštny. Situácia sa
zmenila začiatkom 80. rokov, kedy už Carpenter mohol tento svoj scenár
zrealizovať a výsledkom bolo práve akčné sci-fi Escape from New York
(1981).
STORY
LINE
Carpenter sa pri písaní scenára inšpiroval
filmom Death Wish
(1974), predovšetkým tým, ako tento film vytvoril obraz mesta New York
ako takej džungle. V roku 1976, kedy Carpenter napísal tento scenár, si ho
ešte nemohol dovoliť sfilmovať. Zmena nastala už o dva roky neskôr po
obrovskom úspechu jeho hororu Halloween (1978),
čím sa mu naskytla príležitosť k podpisu zmluvy s nezávislou produkčnou
filmovou spoločnosťou Avco Embassy Pictures na dva filmy. Tým prvým bol horor The Fog (1980)
a druhým bolo akčné sci-fi Escape from New York (1981). Pred
začatím produkcie Carpenter cítil, že v jeho príbehu chýba humor. Pomôcť
s úpravou scenára mu prišiel Nick Castle, jeho priateľ zo študentských
čias, ktorý si zahral aj v spomínanom horore Halloween (1978).
Castle dodal filmu humor, ale prispel aj tým, že vymyslel postavu taxikára a aj
prišiel taktiež aj s novým záverom.
Technické spracovanie je tu na veľmi vysokej
úrovni, hlavne vďaka kamere, vizuálnym efektom a výprave. Kameru tu mal na
starosti Dean Cundey, ktorý už predtým pracoval s týmto režisérom na
spomínaných hororoch Halloween (1978) a The Fog (1980).
Kamera tu bola dôležitým prvkom, pretože pomohla pri vytváraní vizuálu celého
filmu, v ktorom sa veľká časť deja odohráva v noci alebo v tme,
pričom sa tu využívalo vysoko kontrastné osvetlenie a aj práca
s tieňmi, ktoré pridali filmu jeho jedinečný a originálny vizuál. Miesto,
z ktorého operuje polícia je veľmi presvetlené, avšak prostredie väzenia je
naopak málo osvetlené, pričom okrem svetiel pouličných lámp sa tu použilo aj
svetlo z ohňov horiacich po celom meste, či už v rozpadnutých
budovách alebo priamo vonku. Kamera dokázala vystihnúť futuristickú
a zároveň post-apokalyptickú víziu mesta New York, ktoré kvôli tomu pôsobí
veľmi pochmúrnym dojmom.
Na vizuálnych efektoch sa tu podieľal aj vtedy
ešte neznámy režisér a scenárista James Cameron, ktorý v tom čase pracoval
pre nezávislú distribučnú a produkčnú spoločnosť New World Pictures, kde
mal na starosti vizuálne efekty[1].
V scéne, kde ústredný hrdina pilotuje vetroň, tak na jeho ovládacom paneli
sú tri obrazovky, na ktorých sa zobrazuje animácia pristávacej sekvencie
vetroňa. Režisér chcel túto animáciu vytvoriť pomocou počítačovej grafiky, ale
tá bola veľmi drahá a preto štáb musel použiť miniatúrny model mesta New
York, ktorý nakrútili pod čiernym svetlom s reflexnou páskou umiestnenou pozdĺž
každého okraja modelových budov. Výsledkom je tak scéna, v ktorej je
vidieť iba páska, ktorá sa javí ako trojrozmerná modelová animácia. Miniatúrny
model mesta bol využitý aj pri úvodnom klesaní prezidentského lietadla.
Najvýraznejším aspektom je tu však výprava, predovšetkým vzhľad mesta New York.
Prostredie, v ktorom sa celý dej
odohráva, bolo veľmi kľúčové, avšak režisér potreboval vytvoriť rozpadajúci sa
a čiastočne zničený New York, ale mal len obmedzený rozpočet. Nakrúcanie priamo
v meste New York preto nepripadalo do úvahy, lebo by bolo drahé, navyše by
bolo príliš ťažké vytvoriť dojem, aby mesto pôsobilo zdevastovane. Štáb preto
vyslal ľudí, aby hľadali najhoršie vyzerajúce mesto v USA. Podarilo sa im
nájsť East St. Louis v štáte Illinois, ktoré bolo plné starých budov, akými
disponoval aj New York, ale v East St. Louis boli už dosť schátrané, navyše
toto mesto v roku 1976 postihol rozsiahly požiar počas ktorého zhoreli
celé mestské štvrte. Nakrúcanie v tomto meste prebiehalo od augusta do
novembra 1980, pričom sa režisérovi podarilo presvedčiť predstaviteľov mesta,
aby v noci vypli elektrinu až v desiatich blokoch. Rozhodnutie nakrúcať
v týchto exteriérových lokalitách sa ukázalo ako skvelé.
Vytvára to veľmi autentický dojem zničeného
a rozpadajúceho sa mesta. Tento efekt by sa určite nedosiahol, keby sa nakrúcalo
priamo v meste New York, kde by všetko musel štáb maskovať, upravovať
a vytvárať, aby sa vzniklo zdevastované mesto. East St. Louis im poskytlo
všetko, čo potrebovalo, pričom si to len prispôsobili svojím potrebám. Štáb bol
v tomto prípade v správnom čase na správnom mieste. Nakrúcanie však
prebiehalo aj v meste St. Louis v štáte Missouri, kde sa vo vtedy už
nepoužívanej železničnej stanici filmovali scény so zajatím prezidentom (vo
vlakovom depe) a aj gladiátorský zápas (vo Veľkej sále). Režisérovi sa
navyše podarilo presvedčiť federálnych úradníkov, aby štábu umožnili filmovať
aj na Ostrove slobody pri Soche slobody. Je to práve táto autentickosť
prostredia zásluhou ktorej pôsobí celý film veľmi uveriteľne a pomáha tu
spoluvytvárať originálnu, ale zároveň aj dosť pochmúrnu atmosféru.
Po príbehovej stránke ide o film, ktorý
spája motívy dystopických a väzenských filmov. Dystopické filmy
predstavujú ľudskú spoločnosť, ktorú môže charakterizovať niekoľko tém, ako sú
bezohľadné megakorporácie, dehumanizácia spoločnosti, veľké ekologické
katastrofy, totalitná forma vlády alebo ďalšie činitele spojené s dramatickým
úpadkom ľudskej spoločnosti. Kvôli čomu potom môžu byť niektoré dystopické
filmy zároveň aj post-apokalyptickými sci-fi. V tomto filme viedlo
k vytvoreniu dystopickej spoločnosti prudko vzrastajúca zločinnosť v USA,
ktorá ostrov Manhattan „pretransformovala“ na najprísnejšie strážené väzenie
v celej krajine, kde 15 metrov vysoká stena oddeľuje celý ostrov od sveta.
Za touto stenou hliadkujú armádne a policajné jednotky okolo ostrova. Vo
vnútri nie sú žiadny dozorcovia, len väzni a svet, ktorý si vytvorili. Kto
sa už dostane do vnútra tohto väzenia, tak von sa už nedostane.
V tomto väzení sú umiestnení všetci väzni,
ktorí spáchali vážne trestné zločiny, pričom tento trest je pre nich doživotný,
bez možnosti prepustenia alebo bez možnosti udelenia milosti. Väzenské filmy sa
najčastejšie venujú téme príprave a pokusu o útek z väzenia.
V tomto filme však nepredstavuje väzenie iba nejakú jednu budovu, ale je
to celé mesto, navyše tu nejde len o útek z tohto väzenia, ale aj
o to dostať sa do neho. Spojenie týchto dvoch prvkov (dystopický
a väzenský film) sa pre tento film ukázalo byť veľmi kľúčové, lebo to
vytvára skvelú jedinečnú atmosféru. K tomu dopomáha ešte jeden aspekt,
ktorý sa inšpiroval filmom Death Wish (1974), kde bol New York
vyobrazený ako džungľa. Escape from New York (1981) tento motív ešte
viac rozvíja do extrému, kde je New York vykreslený ako väzenie so svojimi
vlastnými pravidlami, kde si každý robí, čo chce a zároveň kde platí právo
silnejšieho.
Najväčšou prednosťou filmu je jeho perfektná
atmosféra, ktorú sa tu tvorcom podarilo navodiť. Je to mix
futuristicko-post-apokalyptickej atmosféry. Futuristickej kvôli roku,
v ktorom sa celá zápletka odohráva (vtedy to bola „blízka“ budúcnosť roku
1997) a post-apokalyptická kvôli zdevastovanému mestu (New York,
presnejšie ostrov Manhattan). Všadeprítomné horiace ohne, odpadky, prázdne
ulice, rôzne trosky, zničené autá alebo budovy, toto všetko dotvára perfektnú
atmosféru na ktorej je vidieť, že si na nej dali jej autori veľmi záležať. Scény,
v ktorých hlavná postava prechádza cez opustené a zničené exteriéri
alebo interiéri mesta stoja za to. Ďalším prvkom, ktorý tu treba vyzdvihnúť je
rýchle tempo, s čím súvisí aj jeho krátka minutáž. Celý film má 100 minút a je
pútavým a svižným, zásluhou čoho veľmi rýchlo ubehne. Svoje uznanie si tu
však zaslúži aj réžia, vďaka ktorej by sa tu takú atmosféru a také tempo
nepodarilo vytvoriť.
Carpenter navyše mal už s niečím podobným
trochu skúsenosti, v podobe jeho akčného krimi thrilleru Assault on Precinct 13
(1976), kde členovia jedného gangu zaútočia na jednu policajnú stanicu,
ktorá má byť už o pár hodín definitívne zatvorenou, ale bolo to s
dosť nízkym rozpočtom a s neznámymi hercami. Escape from New York
(1981) je oproti tomu uchopený v oveľa väčšom rozsahu, od väčšieho
rozpočtu, cez známejších hercov, až po rozsiahlejší dej. Carpenter tu navyše
ešte aj zúročil svoje skúsenosti, ktoré preukázal vo svojom horore Halloween
(1978). V prípade Escape from New York (1981) to bola jeho
práca s napätím (prázdne a zničené ulice po ktorých hlavný hrdina
prechádza a divák nevie, čo môže očakávať a aká hrozba sa môže pred ním
zrazu zjaviť). Svoje miesto tu má aj humor, ktorými sú cynické poznámky
hlavného hrdinu, tie nielen pobavia diváka, ale aj odľahčujú tú pochmúrnu
atmosféru.
Najväčšou príbehovou slabinou je samotný dej,
ktorý je jednoduchý, ale práve v tom je jeho najväčšia slabina. Prvú
polovicu filmu to vôbec nevadí, keďže všetko šliape tak ako má, ale problém je
v druhej polovici, kde sa ukázalo, že takýto jednoduchý dej nevystačí na
celých 100 minút a bude tam treba pridať nové postavy a skomplikovať
dej. Príchod nových postáv (Brain a Maggie) a natiahnutie príbehu
(zajatie a gladiátorský súboj) sa však ukázali ako nezaujímavé a ich
včlenenie do zápletky ako zbytočné, pričom v závere to celé pôsobí dosť
uponáhľane. Dej sa v priebehu pár sekúnd prenesie z „gladiátorskej
arény“ do Svetového obchodného centra a následne sa prestrihom postavy
ocitnú pred mostom. Záverečná scéna („vtip“ s kazetou) je však skvelá
a trefne sa sem hodí. Príbeh si mal svoju jednoduchosť
a priamočiarosť udržať po celú dobu, bez zbytočných nových postáv alebo
nezmyselných dejových odbočiek.
S. D. Bob Plissken prezývaný Snake, kvôli
svojmu tetovaniu kobry na bruchu, je bývalý vojak, ktorý bol vyznamenaný za
svoju statočnosť, ale po odchode z armády sa rozhodol pre dráhu zločinu.
Snake je jedným z najlepších antihrdinov, aký sa vo filmoch objavil. Je
veľmi cynický z čoho potom vyplývajú rôzne humorné situácie. Je
málovravným, ale vo svojich stručných slovách vystihne myšlienku alebo podstatu
toho, čo si myslí alebo to, čo tým chcel povedať. V situáciách, kde je to
nutné si dokáže zachovať chladnú hlavu a rozvahu. Väzni jeho meno poznajú,
ale vtipné na tom je, že si všetci o ňom myslia, že je už mŕtvy. Snake je
vynikajúcou postavou so svojským humorom, nestará sa o nikoho
a o nič, ale aj napriek tomu má zmysel pre česť. Zvyšné postavy sú
nezaujímavé, pričom niektoré tu ani nemuseli byť (Brain a Maggie)
a ďalšie mohli byť oveľa výraznejšie (The Duke). Takto to stojí iba na
jednej postave.
Celkovo sa jedná o kvalitné akčné sci-fi,
ktoré má, vzhľadom na možnosti a aj rozpočet, svoju vysokú kvalitu
a to nielen kvôli kamere, ktorá dokázala vystihnúť atmosféru filmu
a jeho vizuál alebo kvôli efektom, ale je to najmä vďaka výprave,
presnejšie prostrediu, v ktorom sa celé dianie odohráva. Realistické
exteriérové a interiérové lokality vytvorili perfektnú
futuristicko-post-apokalyptickú atmosféru mesta New York, ktoré premenili
tvorcovia na prísne strážené väzenie. Príbehovo sa spojenie dystopického
a väzenského filmu ukázalo ako originálne, ale tými najväčšími pozitívami
celého deja sú jeho rýchle a svižné tempo, skvelá réžia a humor.
Negatívom je, že v druhej polovici sa sem pridajú nezaujímavé postavy
a zbytočne sa prekombinuje celá zápletka. Je tu jeden z najlepších
filmových antihrdinov, ale zvyšné postavy neoslovia. Vzniklo aj pokračovanie s
názvom Escape from
L.A. (1996), ale to svojou kvalitou za prvý dielom výrazne zaostalo.
HERCI
a HUDBA
Kurt Russell sa do danej postavy parádne hodil
a je to rozhodne jedna z jeho najlepších úloh. Russell dovtedy hrával
predovšetkým v komédiách, ako: The Computer Wore Tennis
Shoes (1969), The
Barefoot Executive (1971), Now You See Him, Now You
Don't (1972), Charley and the Angel (1973), Superdad (1973)
alebo Used Cars (1980),
preto privítal možnosť zmeniť dovtedajšie stereotypné úlohy tým, že stvárni
cynického a drsného antihrdinu. Bol to Russell, kto navrhol, aby jeho
postava nosila pásku cez jedno oko, čo Carpenter ochotne akceptoval, navyše
počas nakrúcania dodržiaval aj prísny cvičebný a diétny program, aby mal
svaly a bol štíhly. Ostatní herci sa do svojich úloh taktiež hodili, ale
nemali až toľko veľa priestoru, aby mohli vyniknúť, navyše Russell ich všetkých
zatienil svojím hereckým prejavom a film si tak ukradol len pre seba, čím
tak stojí iba na jeho hereckom výkone.
Hudbu k filmu zložili John Carpenter a
Alan Howarth, pričom pre nich to bola ich prvá spolupráca. Carpenter si dovtedy
sám skladal hudbu ku svojím celovečerným filmom[2].
Howarth pracoval ako zvukový dizajnér na filmoch: Star Trek: The Motion
Picture (1979) alebo The Final Countdown
(1980). Prvým filmom, kde už bol skladateľom filmovej hudby bolo práve Escape
from New York (1981). Spolu obaja zložili skvelé hudobné motívy, ktoré
reflektujú futuristicko-post-apokalyptickú atmosféru, do ktorej je situovaný
samotný príbeh a zároveň odrážajú aj depresívnu a pochmúrnu atmosféru
prítomnú počas celého filmu. V niektorých skladbách sú miestami takmer až
hororové motívy (The Crazies Come Out alebo Chase Across the 69th Street Bridge).
Za najlepšiu skladbu tu pokladám hlavnú tému (Main Title), ktorá v sebe
ako keby všetko vystihuje, od atmosféry, cez príbeh, až po postavy.
HODNOTENIE
75%
[1] Cameron predtým vytváral efekty aj pre dobrodružné sci-fi Battle Beyond the Stars
(1980).
[2] Dark Star
(1974), Assault on Precinct 13 (1976), Halloween (1978) a
The Fog (1980).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára