29. 4. 2020

Chinatown (1974)

   Film-noir je dnes už zaniknutým filmovým žánrom, ktorým sa takto označovali snímky, spájajúce v sebe zväčša prvky drámy, krimi a thrilleru, ktoré vznikali v rokoch 1940, až 1959. Mnohí režiséri však aj po roku 1960 zostali verní noirovým tradíciám, inšpirovali sa nimi a na nich nadviazali, či už príbehom, postavami alebo vizuálnou stránkou. Tieto diela sa dajú označiť termínom post-noir, avšak zaužívanejší je pojem neo-noir, pričom jedným z tých najlepších je práve Chinatown (1974).

STORY LINE

   Napriek tomu, že Chinatown (1974) je neo-noir, tak patrí ešte do podskupiny, zvanej retro noir.[1] Tento termín sa dotýka všetkých neo-noirov, ktorých dej je situovaný do 40-tych a 50-tych rokov, teda v období vzniku tzv. klasických noirov.[2] Chinatown (1974) je však špecifickým, lebo jeho zápletka sa odohráva už v roku 1937, v dobe, kedy sa noir, ako žáner ešte len formoval.[3] Chinatown (1974) mnohí ľudia vyzdvihujú hlavne kvôli geniálnemu scenáru, ktorý vo filmovej histórii patrí k tým najlepším, avšak táto snímka je majstrovským dielom po každej stránke a zároveň je prekvapivé, že uspelo, u divákov a kritikov, už vo svojej dobe.[4] Po technickej stránke zaujme, že tvorcovia si pri vytváraní atmosféry a vzhľadu 30-tych rokov dali veľmi záležať, pričom najväčšiu zásluhu na tom mala výprava, v podobe desiatok dobových automobilov, dobovej technicky a dobového zariadenia interiérov a exteriérov, ktoré dopĺňajú nádherné dobové kostýmy, navyše sa nezabudlo ani na detaily, ako je logo filmového štúdia Paramount Pictures, ktoré v roku 1937 používali. Svoju úlohu tu má aj samotné Los Angeles. Prevažná väčšina klasických amerických noirov bola totižto umiestnená vo veľkomestách, ako napr.: New York, San Francisco alebo práve Los Angeles. Toto veľkomesto síce klasické noirové snímky často využívali,[5] preto je prekvapivé a zarážajúce, že až neo-noir Chinatown (1974) dokázal najlepšie zachytiť atmosféru v Los Angeles na konci 30-tych rokov a pritom je potrebné zdôrazniť, že autori to mali ťažšie, pretože pri tvorbe a vzhľade jednotlivých kulís a scén sa museli vrátiť späť v čase, o 37 rokov dozadu. Podarilo sa im to a exteriérové scény sú nádherné a nielenže z nich priam dýcha dané obdobie, avšak zároveň v nich vyniknú aj samotné miesta v Los Angeles, ako: Archer School for Girls na 11725 Sunset Boulevard; City Hall na 200 N. Spring Street; Echo Park Lake na 751 Echo Park Avenue; The Prince na 3198 West 7th Street; vrátane mnohých ďalších aj v blízkom okolí Los Angeles: 3240 Sunset Valley Road v Moorpark; 40 Narcissa Drive v Rancho Palos Verdes alebo Casino Way, Avalon na ostrove Santa Catalina. Kamera zachytila tieto lokality tak, aby zažiarili a upútali diváka, navyše pri práci s kamerou sa nezabudlo ani na typickú hru so svetlom a tieňmi, ktorá je jedným z charakteristických znakov noirových filmov. Vidieť to najmä u nočných scénach alebo západoch slnka, ktoré sú sami o sebe prekrásne. Po príbehovej stránke treba vyzdvihnúť predovšetkým scenár, ktorý je takmer dokonalým. Nadväzuje na klasické noiry, avšak snaží sa aj prísť s niečím novým a odlišným. Z klasických noirov preberá falošné stopy, nečakané zvraty a zamotané vyšetrovanie. Tieto tri prvky dokopy vytvárajú jedinečný, napínavý a pútavý príbeh. Samotných zvratov je tu hneď niekoľko, avšak nie sú vôbec samoúčelné, ako by sa mohlo zdať, ale pekne vyplývajú z diania/deja a správania/charakterov postáv, čo im potom dodáva svoje význam a zmysel. Odlišným bolo, že celú zápletku sledujeme výlučne z perspektívy hlavného hrdinu, režisér Roman Polański chcel totiž docieliť to, že divák bude priamo zapojení do priebehu vyšetrovania a naraz/spoločne s hlavnou postavou budú odhaľovať spletitú zápletku. Z tohto dôvodu režisér tu upustil od myšlienky použiť voiceover (vnútorný hlas postavy, vyjadrujúci jej myšlienkové pochody), ktorý bol tiež jedným z využívaných atribútov klasických noirov a najviac tam, kde sa vyskytoval nejaký detektív alebo vyšetrovateľ. Detektívna linka je v Chinatown (1974) dosť prepracovaná, vďačí tomu dejovým zvratom, ale aj príbehu, ktorý okrem vyšetrovania zločinu odhaľuje aj iné zločiny, ako: korupciu, podvody alebo staré hriechy z minulosti. Chinatown (1974) má blízko dielu Vertigo (1958), keďže obe majú viacero spoločných elementov, ako napr.: hlavný hrdina je detektív, príbeh je situovaný do prostredia veľkomesta, najvýraznejším žánrom je noir/neo-noir, no a oba majú/obsahujú ešte aj prvky z ďalších iných žánrov, rozdiel medzi nimi dvomi je v tom, že zatiaľ čo, Vertigo (1958) má ešte 5 žánrov (dráma, krimi, mysteriózny, romantický a thriller) a každému z nich sa dostáva rovnakého priestoru, pričom môžu fungovať ako celok, ale aj samostatne alebo v kombináciách, tak Chinatown (1974) má takisto ešte 4 žánre (dráma, krimi, mysteriózny a thriller), avšak až na krimi, nedostávajú tie zvyšné rovnaký priestor, preto nemôžu fungovať samostatne alebo v kombináciách, ale vlastne „iba“ dopĺňajú tie hlavné dva (krimi a noir). Netreba to však vnímať ako slabinu, je totiž správnym, že Chinatown (1974) si ide vlastnou cestou a nekopíruje Vertigo (1958).


   Dramatické momenty pramenia z minulosti ústredných predstaviteľov, kde úlohu hrali najmä staré krivdy, ktoré sa im pred niekoľkými rokmi prihodili, ale aj „komplikované“ pracovné (Gittes) a rodinné (Evelyn) vzťahy. Na prvý pohľad môže Polański vzbudzovať dojem nevhodného kandidáta na réžiu, avšak on už predtým ukázal, že zvládal pracovať s viacerými žánrami.[6] Niekto môže tvrdiť, že Polański „len“ zadaptoval geniálny scenár, ale nie je to až tak pravda. Scenár je síce jeden z najlepších, ale režisér ho musel správne previesť na plátno, navyše prišiel aj s mnohými vylepšeniami, či už pri rozprávaní alebo v scénach, ako napr.: vynechal voiceover; dianie sústredil z pohľadu hrdinu, čím zapojil do deja aj divákov alebo zmenil celý záver. Postavy nesú charakteristické črty noirových predstaviteľov. Jake je typickým noirovým hrdinom: súkromný detektív; cynický; vraví vtipné hlášky, tvári sa drsne a je prenasledovaný svojou minulosťou. Nerád o nej hovorí a do veľkej miery ho poznamenala, keď pred rokmi ako policajt pracoval pre okresného prokurátora v Chinatown. Nemá strach z ničoho a nikoho, pri pátraní sa nedá tak ľahko odbiť a ide za svojim cieľom. V jadre je dobrák a správny chlap. Evelyn je typická femme fatale: chladná, krásna (správaním a výzorom), istým spôsobom nebezpečná (tajomná, nevieme, čo sa dá od nej čakať a aj ju prenasleduje bolestivá a traumatizujúca minulosť, ktorá má súvis s jej otcom. Celá zápletka síce stojí na týchto dvoch postavách, avšak ani tie vedľajšie tu nie sú iba do počtu, ale majú tu svoje opodstatnenie, či už je to Hollis I. Mulwray; Ida Sessions alebo Noah Cross. Vedľajšie postavy tu majú menší priestor, ale to nič nemení na fakte, že aj kvôli ich hereckým predstaviteľom utkvejú v pamäti a budú ideálne dopĺňať hlavné postavy. Celkovo sa jedná o jeden z najlepších neo-noirov, krimi thrillerov a zároveň aj najlepší režisérov počin, ktorý sa môže oprieť okrem perfektného a prepracovaného scenára takisto aj o vynikajúcu výpravu, atmosféru 30-tych rokov a v podstate o celú technickú stránku, ako aj o réžiu, hercov a hudbu. Film, ktorý stále bude očarovávať diváka scenárom plným zvratov a mysteriózno-noirovou atmosférou.

HERCI a HUDBA

   Jack Nicholson je famózny herec a v Chinatown (1974) predvádza ďalší svoj herecký koncert. Vo svojej úlohe je neskutočne presvedčivým a znamenite stvárnil jej charakter, či už je to cynizmus tejto postavy, poznamenanie minulosťou, drsný výzor alebo povaha dobráka. Nicholson navyše svoju postavu zahral tak fantasticky, že je nepredstaviteľné, že by ju mal hrať niekto iný, je to už jeho charakter a zostane ním. Faye Dunaway sa do úlohy femme fatale skvele hodila, navyše tento typ postáv (chladné krásky) jej náramne sedel.[7] Myslím si, že do svojho výkonu dala všetko, ostatne je to vidieť aj v dramatických scénach. V jej prípade takisto platí, že iná herečka z toho obdobia (70-tych rokov) by ju asi nedokázala nahradiť, lebo ona má všetko, čo má femme fatale mať, dokonca aj niečo navyše, vzhľadom na to, ako sa postupne zmení jej úloha v deji. Podstatným u obidvoch hercov je aj fungujúca chémia medzi nimi. Z ostatných hercov vyniká ešte John Huston, ktorý je síce známejší, ako režisér a scenárista,[8] hoci hral aj v niekoľkých dielach,[9] avšak práve až v Chinatown (1974) vytvoril, podľa mňa, svoju najlepšiu postavu, zloducha, ktorý je už na prvý pohľad falošný, odpudzujúci a zákerný. V malej úlohe si tu zahral aj režisér Polański, ako gangster v bielom, ktorý s nožom poraní hlavného hrdinu na nose. Hudbu k filmu zložil Jerry Goldsmith, hoci pôvodnou voľbou bol Phillip Lambro, avšak jeho výsledné skóre len pár týždňov pred premiérou odmietol producent Robert Evans, ktorý našťastie na poslednú chvíľu stihol zohnať náhradu. Goldsmith mal iba 10 dní na to, aby zložil a nahral hudbu. Mal na to síce krátky čas, ale napriek tomu sa mu podarilo vytvoriť jedno zo svojich najlepších hudobných diel, nielen podľa mňa, ale aj mnohí iní ľudia si to myslia. Jeho skladby sa nesú v jazzových tónoch a odrazil v nich všetky žánre, ktoré sú tu prítomné (dráma, krimi, noir, mysteriózny, thriller), v skladbách, ako napr.: The Captive alebo The Boy on a Horse a niektoré majú aj romantické motívy, ako napr.: Easy Living alebo The Way You Look Tonight. Najlepšie sú nasledujúce piesne (celkovo je ich 6): Love Theme from Chinatown (Main Title); Noah Cross; Jake and Evelyn; The Last of Ida; The Wrong Clue a J.J. Gittes.


HODNOTENIE

99%

[1] Ďalšiu významnú podskupinu tvorí tzv. tech-noir, ktorý kombinuje noirové prvky so sci-fi, kam sa môžu priradiť napr.: Blade Runner (1982), The Terminator (1984) alebo Minority Report (2002).
[2] Medzi tzv. retro noir možno zaradiť ešte aj napr.: L.A. Confidential (1997), The Man Who Wasn't There (2001) alebo český Ve stínu (2012).
[3] Týchto predchodcov klasických noirov nájdeme aj pod označením proto-noir a nájdeme tu snímky, ako napr.: I Am a Fugitive from a Chain Gang (1932), francúzsky Le quai des brumes (1938) alebo The Roaring Twenties (1939).
[4] Viaceré tituly nemali to šťastie, keďže prepadli v danej dobe u divákov a kritikov, uznania sa dočkali až o niekoľko rokov alebo dokonca dekád. Bol to prípad aj týchto: Metropolis (1927), The Magnificent Ambersons (1942), Ace in the Hole (1951), Touch of Evil (1958), Vertigo (1958), The Thing (1982) alebo Once Upon a Time in America (1984).
[6] Dôkazom toho sú napr.: psychologická hororovo-thrillerová dráma Repulsion (1965) alebo hororová dráma s mysterióznymi prvkami Rosemary's Baby (1968).
[7] Predtým ich stvárnila v Bonnie and Clyde (1967) alebo v The Thomas Crown Affair (1968), no a neskôr zase v Three Days of the Condor (1975) alebo v Network (1976).
[8] Z tých známejších filmov, ku ktorým napísal scenár a zároveň aj ich režíroval sú: The Maltese Falcon (1941), Key Largo (1948), The Treasure of the Sierra Madre (1948) alebo The African Queen (1951).
Menovky: , , , , , , , , , , , ,

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)