Escape from New York (1981)

   V noci 17.6.1972 do jednej z budov v komplexe Watergate vo Washingtone, ktorá vtedy bola sídlom Demokratickej strany, vnikla pätica mužov pracujúcich pre Republikánsku stranu, ktorí sem mali inštalovať odpočúvacie zariadenie, avšak neuspeli. Boli odhalení a zatkli ich. Najmä vďaka práci dvoch novinárov Carl Bernstein a Bob Woodward viedli stopy vlámania až k samotnému prezidentovi, ktorý sa však snažil brániť vyšetrovaniu. Po dvoch rokoch, 9.8.1974, však aj tak nakoniec musel prezident Richard M. Nixon na svoju funkciu rezignovať. Režisér a scenárista John Carpenter na túto aféru Watergate reagoval tým, že už v roku 1976 napísal scenár k filmu, avšak žiadne štúdio ho nechcelo nakrútiť, keďže bol podľa nich príliš násilný, príliš strašidelný a príliš zvláštny. Situácia sa zmenila začiatkom 80. rokov, kedy už Carpenter mohol tento svoj scenár zrealizovať a výsledkom bolo práve akčné sci-fi Escape from New York (1981).

STORY LINE

   Carpenter sa pri písaní scenára inšpiroval filmom Death Wish (1974), predovšetkým tým, ako tento film vytvoril obraz mesta New York ako takej džungle. V roku 1976, kedy Carpenter napísal tento scenár, si ho ešte nemohol dovoliť sfilmovať. Zmena nastala už o dva roky neskôr po obrovskom úspechu jeho hororu Halloween (1978), čím sa mu naskytla príležitosť k podpisu zmluvy s nezávislou produkčnou filmovou spoločnosťou Avco Embassy Pictures na dva filmy. Tým prvým bol horor The Fog (1980) a druhým bolo akčné sci-fi Escape from New York (1981). Pred začatím produkcie Carpenter cítil, že v jeho príbehu chýba humor. Pomôcť s úpravou scenára mu prišiel Nick Castle, jeho priateľ zo študentských čias, ktorý si zahral aj v spomínanom horore Halloween (1978). Castle dodal filmu humor, ale prispel aj tým, že vymyslel postavu taxikára a aj prišiel taktiež aj s novým záverom.

   Technické spracovanie je tu na veľmi vysokej úrovni, hlavne vďaka kamere, vizuálnym efektom a výprave. Kameru tu mal na starosti Dean Cundey, ktorý už predtým pracoval s týmto režisérom na spomínaných hororoch Halloween (1978) a The Fog (1980). Kamera tu bola dôležitým prvkom, pretože pomohla pri vytváraní vizuálu celého filmu, v ktorom sa veľká časť deja odohráva v noci alebo v tme, pričom sa tu využívalo vysoko kontrastné osvetlenie a aj práca s tieňmi, ktoré pridali filmu jeho jedinečný a originálny vizuál. Miesto, z ktorého operuje polícia je veľmi presvetlené, avšak prostredie väzenia je naopak málo osvetlené, pričom okrem svetiel pouličných lámp sa tu použilo aj svetlo z ohňov horiacich po celom meste, či už v rozpadnutých budovách alebo priamo vonku. Kamera dokázala vystihnúť futuristickú a zároveň post-apokalyptickú víziu mesta New York, ktoré kvôli tomu pôsobí veľmi pochmúrnym dojmom.

   Na vizuálnych efektoch sa tu podieľal aj vtedy ešte neznámy režisér a scenárista James Cameron, ktorý v tom čase pracoval pre nezávislú distribučnú a produkčnú spoločnosť New World Pictures, kde mal na starosti vizuálne efekty[1]. V scéne, kde ústredný hrdina pilotuje vetroň, tak na jeho ovládacom paneli sú tri obrazovky, na ktorých sa zobrazuje animácia pristávacej sekvencie vetroňa. Režisér chcel túto animáciu vytvoriť pomocou počítačovej grafiky, ale tá bola veľmi drahá a preto štáb musel použiť miniatúrny model mesta New York, ktorý nakrútili pod čiernym svetlom s reflexnou páskou umiestnenou pozdĺž každého okraja modelových budov. Výsledkom je tak scéna, v ktorej je vidieť iba páska, ktorá sa javí ako trojrozmerná modelová animácia. Miniatúrny model mesta bol využitý aj pri úvodnom klesaní prezidentského lietadla. Najvýraznejším aspektom je tu však výprava, predovšetkým vzhľad mesta New York.

   Prostredie, v ktorom sa celý dej odohráva, bolo veľmi kľúčové, avšak režisér potreboval vytvoriť rozpadajúci sa a čiastočne zničený New York, ale mal len obmedzený rozpočet. Nakrúcanie priamo v meste New York preto nepripadalo do úvahy, lebo by bolo drahé, navyše by bolo príliš ťažké vytvoriť dojem, aby mesto pôsobilo zdevastovane. Štáb preto vyslal ľudí, aby hľadali najhoršie vyzerajúce mesto v USA. Podarilo sa im nájsť East St. Louis v štáte Illinois, ktoré bolo plné starých budov, akými disponoval aj New York, ale v East St. Louis boli už dosť schátrané, navyše toto mesto v roku 1976 postihol rozsiahly požiar počas ktorého zhoreli celé mestské štvrte. Nakrúcanie v tomto meste prebiehalo od augusta do novembra 1980, pričom sa režisérovi podarilo presvedčiť predstaviteľov mesta, aby v noci vypli elektrinu až v desiatich blokoch. Rozhodnutie nakrúcať v týchto exteriérových lokalitách sa ukázalo ako skvelé.

   Vytvára to veľmi autentický dojem zničeného a rozpadajúceho sa mesta. Tento efekt by sa určite nedosiahol, keby sa nakrúcalo priamo v meste New York, kde by všetko musel štáb maskovať, upravovať a vytvárať, aby sa vzniklo zdevastované mesto. East St. Louis im poskytlo všetko, čo potrebovalo, pričom si to len prispôsobili svojím potrebám. Štáb bol v tomto prípade v správnom čase na správnom mieste. Nakrúcanie však prebiehalo aj v meste St. Louis v štáte Missouri, kde sa vo vtedy už nepoužívanej železničnej stanici filmovali scény so zajatím prezidentom (vo vlakovom depe) a aj gladiátorský zápas (vo Veľkej sále). Režisérovi sa navyše podarilo presvedčiť federálnych úradníkov, aby štábu umožnili filmovať aj na Ostrove slobody pri Soche slobody. Je to práve táto autentickosť prostredia zásluhou ktorej pôsobí celý film veľmi uveriteľne a pomáha tu spoluvytvárať originálnu, ale zároveň aj dosť pochmúrnu atmosféru.

   Po príbehovej stránke ide o film, ktorý spája motívy dystopických a väzenských filmov. Dystopické filmy predstavujú ľudskú spoločnosť, ktorú môže charakterizovať niekoľko tém, ako sú bezohľadné megakorporácie, dehumanizácia spoločnosti, veľké ekologické katastrofy, totalitná forma vlády alebo ďalšie činitele spojené s dramatickým úpadkom ľudskej spoločnosti. Kvôli čomu potom môžu byť niektoré dystopické filmy zároveň aj post-apokalyptickými sci-fi. V tomto filme viedlo k vytvoreniu dystopickej spoločnosti prudko vzrastajúca zločinnosť v USA, ktorá ostrov Manhattan „pretransformovala“ na najprísnejšie strážené väzenie v celej krajine, kde 15 metrov vysoká stena oddeľuje celý ostrov od sveta. Za touto stenou hliadkujú armádne a policajné jednotky okolo ostrova. Vo vnútri nie sú žiadny dozorcovia, len väzni a svet, ktorý si vytvorili. Kto sa už dostane do vnútra tohto väzenia, tak von sa už nedostane.

   V tomto väzení sú umiestnení všetci väzni, ktorí spáchali vážne trestné zločiny, pričom tento trest je pre nich doživotný, bez možnosti prepustenia alebo bez možnosti udelenia milosti. Väzenské filmy sa najčastejšie venujú téme príprave a pokusu o útek z väzenia. V tomto filme však nepredstavuje väzenie iba nejakú jednu budovu, ale je to celé mesto, navyše tu nejde len o útek z tohto väzenia, ale aj o to dostať sa do neho. Spojenie týchto dvoch prvkov (dystopický a väzenský film) sa pre tento film ukázalo byť veľmi kľúčové, lebo to vytvára skvelú jedinečnú atmosféru. K tomu dopomáha ešte jeden aspekt, ktorý sa inšpiroval filmom Death Wish (1974), kde bol New York vyobrazený ako džungľa. Escape from New York (1981) tento motív ešte viac rozvíja do extrému, kde je New York vykreslený ako väzenie so svojimi vlastnými pravidlami, kde si každý robí, čo chce a zároveň kde platí právo silnejšieho.

   Najväčšou prednosťou filmu je jeho perfektná atmosféra, ktorú sa tu tvorcom podarilo navodiť. Je to mix futuristicko-post-apokalyptickej atmosféry. Futuristickej kvôli roku, v ktorom sa celá zápletka odohráva (vtedy to bola „blízka“ budúcnosť roku 1997) a post-apokalyptická kvôli zdevastovanému mestu (New York, presnejšie ostrov Manhattan). Všadeprítomné horiace ohne, odpadky, prázdne ulice, rôzne trosky, zničené autá alebo budovy, toto všetko dotvára perfektnú atmosféru na ktorej je vidieť, že si na nej dali jej autori veľmi záležať. Scény, v ktorých hlavná postava prechádza cez opustené a zničené exteriéri alebo interiéri mesta stoja za to. Ďalším prvkom, ktorý tu treba vyzdvihnúť je rýchle tempo, s čím súvisí aj jeho krátka minutáž. Celý film má 100 minút a je pútavým a svižným, zásluhou čoho veľmi rýchlo ubehne. Svoje uznanie si tu však zaslúži aj réžia, vďaka ktorej by sa tu takú atmosféru a také tempo nepodarilo vytvoriť.

   Carpenter navyše mal už s niečím podobným trochu skúsenosti, v podobe jeho akčného krimi thrilleru Assault on Precinct 13 (1976), kde členovia jedného gangu zaútočia na jednu policajnú stanicu, ktorá má byť už o pár hodín definitívne zatvorenou, ale bolo to s dosť nízkym rozpočtom a s neznámymi hercami. Escape from New York (1981) je oproti tomu uchopený v oveľa väčšom rozsahu, od väčšieho rozpočtu, cez známejších hercov, až po rozsiahlejší dej. Carpenter tu navyše ešte aj zúročil svoje skúsenosti, ktoré preukázal vo svojom horore Halloween (1978). V prípade Escape from New York (1981) to bola jeho práca s napätím (prázdne a zničené ulice po ktorých hlavný hrdina prechádza a divák nevie, čo môže očakávať a aká hrozba sa môže pred ním zrazu zjaviť). Svoje miesto tu má aj humor, ktorými sú cynické poznámky hlavného hrdinu, tie nielen pobavia diváka, ale aj odľahčujú tú pochmúrnu atmosféru.

   Najväčšou príbehovou slabinou je samotný dej, ktorý je jednoduchý, ale práve v tom je jeho najväčšia slabina. Prvú polovicu filmu to vôbec nevadí, keďže všetko šliape tak ako má, ale problém je v druhej polovici, kde sa ukázalo, že takýto jednoduchý dej nevystačí na celých 100 minút a bude tam treba pridať nové postavy a skomplikovať dej. Príchod nových postáv (Brain a Maggie) a natiahnutie príbehu (zajatie a gladiátorský súboj) sa však ukázali ako nezaujímavé a ich včlenenie do zápletky ako zbytočné, pričom v závere to celé pôsobí dosť uponáhľane. Dej sa v priebehu pár sekúnd prenesie z „gladiátorskej arény“ do Svetového obchodného centra a následne sa prestrihom postavy ocitnú pred mostom. Záverečná scéna („vtip“ s kazetou) je však skvelá a trefne sa sem hodí. Príbeh si mal svoju jednoduchosť a priamočiarosť udržať po celú dobu, bez zbytočných nových postáv alebo nezmyselných dejových odbočiek.

   S. D. Bob Plissken prezývaný Snake, kvôli svojmu tetovaniu kobry na bruchu, je bývalý vojak, ktorý bol vyznamenaný za svoju statočnosť, ale po odchode z armády sa rozhodol pre dráhu zločinu. Snake je jedným z najlepších antihrdinov, aký sa vo filmoch objavil. Je veľmi cynický z čoho potom vyplývajú rôzne humorné situácie. Je málovravným, ale vo svojich stručných slovách vystihne myšlienku alebo podstatu toho, čo si myslí alebo to, čo tým chcel povedať. V situáciách, kde je to nutné si dokáže zachovať chladnú hlavu a rozvahu. Väzni jeho meno poznajú, ale vtipné na tom je, že si všetci o ňom myslia, že je už mŕtvy. Snake je vynikajúcou postavou so svojským humorom, nestará sa o nikoho a o nič, ale aj napriek tomu má zmysel pre česť. Zvyšné postavy sú nezaujímavé, pričom niektoré tu ani nemuseli byť (Brain a Maggie) a ďalšie mohli byť oveľa výraznejšie (The Duke). Takto to stojí iba na jednej postave.

   Celkovo sa jedná o kvalitné akčné sci-fi, ktoré má, vzhľadom na možnosti a aj rozpočet, svoju vysokú kvalitu a to nielen kvôli kamere, ktorá dokázala vystihnúť atmosféru filmu a jeho vizuál alebo kvôli efektom, ale je to najmä vďaka výprave, presnejšie prostrediu, v ktorom sa celé dianie odohráva. Realistické exteriérové a interiérové lokality vytvorili perfektnú futuristicko-post-apokalyptickú atmosféru mesta New York, ktoré premenili tvorcovia na prísne strážené väzenie. Príbehovo sa spojenie dystopického a väzenského filmu ukázalo ako originálne, ale tými najväčšími pozitívami celého deja sú jeho rýchle a svižné tempo, skvelá réžia a humor. Negatívom je, že v druhej polovici sa sem pridajú nezaujímavé postavy a zbytočne sa prekombinuje celá zápletka. Je tu jeden z najlepších filmových antihrdinov, ale zvyšné postavy neoslovia. Vzniklo aj pokračovanie s názvom Escape from L.A. (1996), ale to svojou kvalitou za prvý dielom výrazne zaostalo.

HERCI a HUDBA

   Kurt Russell sa do danej postavy parádne hodil a je to rozhodne jedna z jeho najlepších úloh. Russell dovtedy hrával predovšetkým v komédiách, ako: The Computer Wore Tennis Shoes (1969), The Barefoot Executive (1971), Now You See Him, Now You Don't (1972), Charley and the Angel (1973), Superdad (1973) alebo Used Cars (1980), preto privítal možnosť zmeniť dovtedajšie stereotypné úlohy tým, že stvárni cynického a drsného antihrdinu. Bol to Russell, kto navrhol, aby jeho postava nosila pásku cez jedno oko, čo Carpenter ochotne akceptoval, navyše počas nakrúcania dodržiaval aj prísny cvičebný a diétny program, aby mal svaly a bol štíhly. Ostatní herci sa do svojich úloh taktiež hodili, ale nemali až toľko veľa priestoru, aby mohli vyniknúť, navyše Russell ich všetkých zatienil svojím hereckým prejavom a film si tak ukradol len pre seba, čím tak stojí iba na jeho hereckom výkone.

   Hudbu k filmu zložili John Carpenter a Alan Howarth, pričom pre nich to bola ich prvá spolupráca. Carpenter si dovtedy sám skladal hudbu ku svojím celovečerným filmom[2]. Howarth pracoval ako zvukový dizajnér na filmoch: Star Trek: The Motion Picture (1979) alebo The Final Countdown (1980). Prvým filmom, kde už bol skladateľom filmovej hudby bolo práve Escape from New York (1981). Spolu obaja zložili skvelé hudobné motívy, ktoré reflektujú futuristicko-post-apokalyptickú atmosféru, do ktorej je situovaný samotný príbeh a zároveň odrážajú aj depresívnu a pochmúrnu atmosféru prítomnú počas celého filmu. V niektorých skladbách sú miestami takmer až hororové motívy (The Crazies Come Out alebo Chase Across the 69th Street Bridge). Za najlepšiu skladbu tu pokladám hlavnú tému (Main Title), ktorá v sebe ako keby všetko vystihuje, od atmosféry, cez príbeh, až po postavy.

HODNOTENIE

75%

---

[1] Cameron predtým vytváral efekty aj pre dobrodružné sci-fi Battle Beyond the Stars (1980).

[2] Dark Star (1974), Assault on Precinct 13 (1976), Halloween (1978) a The Fog (1980).

Batman Returns (1992)

   Po úspechu filmu Batman (1989) sa začalo koncom roku 1989 filmové štúdio Warner Bros. zaoberať plánmi na možné pokračovanie. Jeho režisér, Tim Burton, bol skeptický voči pokračovaniam, lebo veril, že majú význam len vtedy, keď dokážu ponúknuť niečo nové a odlišné divákom.  Toto bolo dôvodom, prečo váhal s návratom a svoju pozornosť zameral na réžiu romantického fantasy Edward Scissorhands (1990). Napokon sa štúdio rozhodlo, že mu ponúkne väčšiu kreatívnu kontrolu nad filmom. Burton súhlasil a v januári 1991 bolo oznámené, že bude pripravované pokračovanie režírovať. Režisér chcel, aby scenár napísal Daniel Waters, lebo sa mu páčil scenár, ktorý napísal k čiernej komédii Heathers (1988), ktorý mal temnejší tón a presne ten potreboval Burton pre svoj film. Výsledkom ich spoločnej práce bolo napokon toto pokračovanie, ktoré nieslo názov Batman Returns (1992).

STORY LINE

   Burton požadoval, aby sa vznikajúci scenár vyhýbal prepojeniam s prvým dielom a aby bola postava Catwoman rozvinutá viac do hĺbky. Waters, ktorému sa jednotka nepáčila, sa rozhodol ignorovať všetky jeho naratívne linky a zameral sa na umelecké vyjadrenie a s tým súvisiacu slobodu, resp. voľnosť pri práci s príbehom a s postavami. Toto je ten dôvod, prečo sa tu napríklad už neobjavuje Harvey Dent, ktorý bol jednotke, ale miesto neho je tu trochu odlišná postava menom Max Schreck. Scenár sa taktiež viac sústredil aj na postavy Catwoman a Penguin. Waters pri písaní scenára upriamil svoju pozornosť na charakterizáciu postáv a ich vzájomné interakcie, než na dej. V počiatočnom návrhu scenára bol Penguin vykreslený ako drsný gangster, ale Burton a Waters sa dohodli, že túto postavu urobia viac „zvieracou“, pričom z neho spravia aj tragický charakter, ktorý bude mať určité prvky rovnaké ako Batman.

   Technické spracovanie dvojky je na trochu vyššej úrovni, než ako tomu bolo u jednotky, za čo mohol nielen o niečo väčší rozpočet, ale aj väčšia kreatívna kontrola, ktorú dostal režisér. Dizajn u prvého dielu mal na starosti Anton Furst a túto funkciu by asi zastával aj u dvojky nebyť jeho exkluzívnej zmluvy s Columbia Pictures, ktorá mu sľubovala post režiséra.[1] Jeho miesto u pokračovania tak prevzal Bo Welch, ktorý s režisérom pracoval v rovnakej pozícii na filmoch Beetlejuice (1988) a Edward Scissorhands (1990). Welch dodal filmu ešte temnejšiu, expresionistickú estetiku, navrhol niekoľko rekvizít, dohliadal na vzhľad kulís a miniatúr, ktorých vizuálnu podobu dosť ovplyvnil nemecký expresionizmus, neo-fašistická architektúra a americký precisionizmus. Ich vzhľad mal odrážať postupne rozpadajúce sa mesto a navzájom sa odcudzujúcich ľudí, ktorí v ňom žili, čo malo reflektovať ešte depresívnejšiu atmosféru než u jednotky.

   Efekt, v ktorom Penguin odletí na svojom dáždniku sa dosiahol tak, že herec bol fyzicky zavesený na plošine, k nej bol pripojený prístroj a ten ho, za pomoci kovového popruhu omotaného okolo jeho pásu, zdvihol hore. Samotná kamera musela túto scénu zachytiť v správnom uhle, aby nebolo vidieť žiadne mechanické prístroje. V scéne slávnostného rozsvietenia vianočného stromčeka na námestí Gotham Plaza sa zjaví kŕdeľ netopierov, ktoré ovláda Penguin, pričom všetky netopiere boli počítačovo vytvorené spoločnosťou Video Image. Animátori museli vytvoriť organické a realistické tvary netopierov, ktoré mali interagovať so živými hercami. Počítačom generované netopiere však boli použité aj pri úvodných titulkoch alebo v Batmanovej jaskyni. Pri nakrúcaní sa museli využiť aj mechanické netopiere, ktoré skonštruovala spoločnosť Optic Nerve a ktoré boli drôtmi pripevnené k telám hercom.

   Armáda tučniakov bola vytvorená za pomoci živých tučniakov, animatronických bábok tučniakov (poskytlo ich Stan Winston Studio), kostýmov (oblečené ich mali veľmi malí ľudia) a aj počítačových efektov (vytvorila ich spoločnosť Boss Film). Živí tučniaci, malí ľudia v kostýmoch a bábky slúžili na detailné zábery a digitálne tučniaky zase na zábery z diaľky. Oproti predošlému dielu bol vylepšený aj Batmobil. V jednej scéne sa celé auto otočí, za pomoci špeciálneho zariadenia, o 180°. Na to, aby sa Batmobil otočil na mieste muselo byť vyrobené špeciálne zariadenie s podstavcom, ktorý bol hydraulicky stlačený zo spodnej strany auta, čo umožnilo vozidlu zdvihnúť sa, otočiť sa a spustiť späť na zem. Ďalšou novinkou pre Batmobil bola jeho premena na Batmissile počas prenasledovania políciou, kedy sa auto zmení na valcovitý raketový stroj. Tento efekt sa dosiahol tak, že bolo vytvorených viacero miniatúr v rôznych fázach tejto premeny.

   V scéne, keď sa Batman dostane do kanalizácie, je na palube Batskiboat, čo je čiastočne loď a čiastočne vodný skúter. Na nakrútenie tejto sekvencie sa museli použiť miniatúry, pomocou ktorých potom Batskiboat prešiel tunelovým kanalizačným systémom. Model tohto vozidla ťahala reťazová článková konštrukcia, ktorú dávalo do pohybu zariadenie podobné turbíne vzduchového motora, ktoré bolo poháňané tlakom vzduchu. Nešlo len o výpravu, ktorej sa dostalo prepracovania, ale aj kostýmom. Batsuit (Batmanov oblek) sa vylepšil, aby vytvoril ilúziu mechanických častí zabudovaných priamo do jeho trupu, pričom pre film bolo vyrobených až 48 takýchto penových gumových kostýmov Batsuit. Kostým pre Catwoman bol vyrobený z latexu a bol celý čierny, lesklý, obtiahnutý a sexi, čo malo odrážať prechod postavy z utláčanej sekretárky na extrovertnú a erotickú ženu. Pre film zhotovili viac než 40 takýchto kostýmov.

   Najväčšiu pozornosť a práce si vyslúžili kostým a aj masky pre hlavnú zápornú postavu, ktorou bol Penguin. Výsledný vzhľad tejto postavy odrážal režisérovu obľubu nemeckej expresionistickej tvorby, čo sa týkalo najmä jeho bledej pokožky a tmavých kruhov pod očami. Okrem toho mal Penguin aj krivé zuby, ktoré tvorcovia navrhli tak, aby pôsobili hrozivo a skazene, čím zvýrazňovali život tejto postavy, ktorý strávila v podzemí. Čierne sliny dosiahli pomocou ústnej vody a potravinárskeho farbiva, ktoré si pred natáčaním nastriekal herec do úst. Atmosféru a vizuálnu stránku celého filmu pomáha umocňovať kamera. Hlavným kameramanom filmu bol Stefan Czapsky, ktorý s režisérom pracoval už predtým na filme Edward Scissorhands (1990). Výsledkom je navodenie veľmi depresívnej, miestami temnej, takmer až hororovej atmosféry, ktorá reflektuje postavy, prostredie a aj samotnú zápletku.

   Po príbehovej stránke ide o pokračovanie, ktoré dáva väčší priestor záporným hrdinom zároveň je, oproti predošlému dielu, ešte o čosi viac temnejšie (úvod s hodením dieťaťa do rieky alebo únos prvorodených synov). Vo svojej dobe bol tento temný tón, spoločne s násilím a aj s rôznymi sexuálnymi narážkami, jedným z dôvodov prečo film vyvolával značnú kontroverziu a rozdeľoval divákov a kritikov. Z dnešného pohľadu to pôsobí už inak a všetky tieto veci (násilie, sexuálne narážky alebo temnejší tón) sa dajú považovať za nadčasové. Scenárista (Waters) a režisér (Burton) sa rozhodli riskovať a vniesť niečo nové do komiksové žánru. Podarilo sa im to, ale plného uznania, resp. docenenia svojej práce sa im dostalo až neskôr, po niekoľkých rokoch. V prípade sexuálnych narážok tu nejde len o dialógy, ale aj o skúmanie sexuality, najmä vzťahu Batman-Catwoman a ich kožených, až fetišistických oblekov (Catwoman má navyše ešte aj bič).

   Násilie tu zase nemá súvis len so zápornými postavami (Catwoman, Penguin alebo Max Shreck), ale aj s Batmanom, ktorý vo filme zlikviduje dvoch členov gangu, keď jedného podpáli plameňom zo svojho Batmobilu a druhého nechá vybuchnúť. Temný tón filmu pre zmenu stiera rozdiely medzi postavami (Batman, Catwoman alebo Penguin), ktoré umožňuje rozvíjať a tie sú si tak v mnohých veciach dosť podobné. Týmto prístupom sa v tomto pokračovaní dostal Batman do úzadia a opačne Catwoman a Penguin sa dostali do popredia, čo umožnilo tvorcom dať týmto postavám históriu, hĺbku a psychologický vývoj. Autori totiž počítali s tým, že Batman, jeho história a aj základná charakteristika tejto postavy boli dostatočne vylíčené v jednotke a preto dvojka už len nadväzuje, resp. rozvíja a stavia na tom, čo už bolo predstavené predtým, pričom aj v tomto prípade ide o väčšiu hĺbku a psychologický vývoj tejto postavy.

   Najväčšou prednosťou tohto filmu je réžia. Burton dostal od vedenia štúdia po úspechu jednotky voľnosť. Mohol si preto bez obmedzenia a bez veľkého dohľadu štúdia spraviť celý tento film podľa seba, od vizuálnej stránky, cez postavy, až po spomínaný temnejší tón príbehu. Táto voľnosť priniesla do komiksového žánru mnoho nového, dokonca až prelomového na svoju dobu (temný tón, násilie, sexuálne narážky alebo dať aj ostatným postavám ich vývoj). Burton a Waters priniesli množstvo nápadov, ktoré sa ukázali byť nadčasovými pre komiksový žáner a ten z nich čerpá dodnes. Vynikajúcou je tu aj práca s emóciami. Diváka zaujmú dramatické scény (Penguin a jeho osud), ale aj romantické scény (Batman-Catwoman), ktoré majú až nádych erotiky. Rovnako tak si divák dokáže nájsť cestu k všetkým trom ústredným postavám (Batman, Catwoman a Penguin), kde dokáže pochopiť ich motivácie, rozpoloženie a aj ich povahy.

   Najväčšia prednosť môže byť niekedy zároveň aj najväčšou slabinou a presne toto platí u tohto filmu, kde voľnosť, ktorú dostal Burton bola trochu aj na škodu, keďže priniesla so sebou menšie nelogickosti, resp. nezrovnalosti, ďalej skratkovitosť a v neposlednom rade aj prehnané scény. Najväčšou nelogickosťou je to, že obyvatelia mesta Gotham tu úplne prehliadajú fakt, že za cirkusovým gangom stojí Penguin a ochotne ho podporujú v kandidatúre na starostu, pričom on sám sa to nesnaží ani skryť a s členmi tohto gangu býva v spoločnej budove, ktorá sa stane jeho centrálou. Skratkovitosť spočíva v tom, že stačí len jedna krátka tlačovka a hneď je Penguin nepriateľom pre všetkých obyvateľov a ešte aj policajti po ňom strieľajú. Prehnaný bol záver, konkrétne plány s akými prišiel Penguin. Ten prvý (únos prvorodených synov) bol ešte v rámci uveriteľnosti, avšak ten druhý (armáda tučniakov má raketami zničiť Gotham) bol už úplne mimo.

   Neuspokojivý koniec v podobe nevhodne zvoleného miesta finálnej konfrontácie oboch hrdinov mala už jednotka, ale dvojka ide v tomto ešte ďalej, keď miesto je teraz zvolené správne, ale všetko ostatné, vrátane samotného plánu a jeho realizácie je až príliš veľmi prehnané a nevytvára to vôbec dobrý dojem. Celé to pôsobí skôr, ako keby sa originálne nápady, s ktorými tento film prišiel, už v závere vyčerpali a taktiež aj v záujme udržania originality sa prišlo s touto blbosťou (tučniaci s raketami), ktorá je síce originálnou, ale vo filme vôbec nefunguje. Netreba byť neustále a za každú cenu originálny, občas treba vedieť, kedy to už stačí. Niekedy je menej viac. Je to veľká škoda, lebo prevažnú väčšinu času dvojka prekonáva svojou kvalitou jednotku. Je to práve ten zvyšný čas, ktorý zráža toto pokračovanie dole a kvôli ktorému je horším než prvý diel. Potenciál a našliapnuté to bolo zo začiatku dobre len sa to nepodarilo udržať.

   V prípade postáv je tu zjavný dualizmus, konkrétne medzi Batmanom a tými ostatnými postavami, ktoré ako keby sú jeho temným odrazom. Bruce Wayne a Oswald Cobblepot majú rovnaký pôvod (mali bohatých rodičov), obaja stratili rodičov ešte v mladom veku a obaja žijú v izolácii aj v samote pred svetom. Rozdiel medzi nimi je v tom, že Oswald, resp. Penguin sa kvôli tomu, že ho rodičia odvrhli, rozhodol pre dráhu zločinu. Penguin je tu tragickou postavou so smutným príbehom, ktorá však, aj napriek svojmu vzhľadu a činom, túži po láske, prijatí a rešpekte od ľudí. Chce, aby ho všetci akceptovali takým, akým je, pričom život v izolácii a v samote neprijal. Bruce, resp. Batman je jeho presný opak, keďže on svoj život v izolácii a v samote prijal a zmieril sa s ním. Netúži po prijatí a ani rešpekte od ľudí. Nechce, aby ho všetci akceptovali, ale chce, aby ho všetci nechali na pokoji. Túži síce po láske, ale od niekoho, kto je na tom podobne ako on.

   Selina Kyle je plachá a utiahnutá žena, z ktorej sa po nehode stane Catwoman. Plachosť a utiahnutosť má aj Bruce Wayne. Obaja majú spoločné aj to, že žijú dvojitým životom, keď jeden je ich „verejný život“ ako Bruce Wayne, resp. Selina Kyle a druhý je ich „tajný nočný“ život ako Batman, resp. Catwoman. Obaja prežili traumu (Bruce stratu rodičov a Selina pád z okna) a každý z nich prežíva vnútorný konflikt. Napriek tomu, že ich veľa vecí spája, tak rozdeľuje ich to, že Batman chce spravodlivosť, avšak Catwoman túži po pomste. Mohli byť ideálny spojenci a tvoriť pár, ale práve toto ich rozdeľuje a nedokážu sa cez to preniesť. Catwoman taktiež možno vnímať ako tragickú postavu, ktorú väčšinu svojho života utláčali muži alebo okolie, ale po nehode sa zmenila a chce mužom, ale aj okoliu ukázať svoju ženskosť a silu. Catwoman tak dosiahne, že muži po nej túžia, avšak zároveň sa jej aj boja, keď vystrčí svoje pazúry.

   Max Shreck je, rovnako ako Bruce Wayne, bohatým milionárom, ale rozdiel medzi nimi je ten, že Shreck je chamtivý populista, ktorý si vie lacnými gestami získať priazeň ľudí, pričom v záujme dosiahnutia svojho cieľa sa nebojí ani vraždiť. Shreck však nie je vôbec zaujímavou postavou, ale práve naopak, je tu zbytočným. Celý film by si kľudne vystačil s trojicou postáv Batman, Catwoman a Penguin, ktoré majú svoju hĺbku, tragický osud, ale aj psychologický vývoj. Shreck bol len pre tento film vytvorená postava, ktorá nemá žiadny komiksový základ. Vo filme sa mohol radšej objaviť Harvey Dent, postava, ktorá sa vyskytla už v jednotke. V dvojke by sme sledovali jej vývoj a na konci filmu sa z neho mohol stať Two-Face. Bolo by to rozhodne viac zaujímavejšie. Shreck je len ďalší dôkaz toho, že nie vždy je všetko, čo je aj originálne, môže byť aj dobré. Z ostatných postáv tu už nie je koho vyzdvihnúť.

   Celkovo sa jedná o kvalitný komiksový a akčno-dobrodružný film, ktorý ohúri divákov svojou prepracovanou technickou stránkou, ktorá je na ešte o čosi vyššej úrovni ako to bolo u jednotky. Sú to najmä kamera (krásne scény vianočného a zasneženého mesta[2]), masky (Penguin), kostýmy (Batsuit a latexový oblek Catwoman) a výprava (Batmissile, Batskiboat alebo vzhľad Gotham City). Po príbehovej stránke je možné povedať, že toto pokračovanie v mnohom prekonáva prvý diel a to tým, že prichádza s viacerými a dosť originálnymi príbehovými nápadmi, ktoré boli v danej dobe veľmi odvážne. Zobrazenie násilia (Batman), rôzne sexuálne narážky (dialógy aj scény) a ešte temnejší tón než aký mala jednotka (tragické osudy postáv Catwoman a Penguin). Treba však dodať aj to, že dvojka v niečom zaostáva za jednotkou (miestami nelogickosť, skratkovitosť, prehnaný záver alebo zbytočný Max Shreck).

HERCI a HUDBA

   Michael Keaton už v jednotke predviedol skvelý výkon a v tomto pokračovaní potvrdil, že sa do tejto úlohy skvele hodí. Tentoraz však o niečo viac priestoru majú jeho filmový protivníci. Danny DeVito dokázal perfektne stvárniť zloducha s tragickým osudom a to vrátane rôznych gest a mimiky spojených s touto postavou. DeVito dokázal dať postave ľudský a zároveň tragický rozmer, vďaka ktorým si vie získať aj diváka. Rovnako to platí aj o Michelle Pfeiffer, ktorá dokonale stvárnila svoju postavu. Dokázala vystihnúť svoju postavu pred nehodou (plachosť a utiahnutosť), ale aj po nej (zvýraznila svoju ženskosť a jej kostým z nej urobil neodolateľnú, avšak zároveň aj nebezpečnú ženu). Christopher Walken podal skvelý výkon, ale jeho postava bola pre tento film zbytočnou. Z vedľajších hercov zaujme, rovnako ako tomu bolo aj u prvého dielu, Michael Gough ako komorník Alfred, najmä spoločné scény dvojice Gough-Keaton sú skvelé.

   Hudbu k filmu zložil, rovnako ako u prvého dielu, Danny Elfman, ktorý tu pri skladaní vychádzal zo svojich motívov, ktoré skomponoval pre jednotku (Batman a jeho motívy) ku ktorým tu vytvoril nové skladby pre dvojicu Catwoman a Penguin. Pri tvorbe nových tém tu Elfman použil rôzne hudobné nástroje, ako napr.: flauta, harfa, klavír, xylofóny, zvončeky alebo zvonkohry. Vo svojich skladbách dokázal výborne reflektovať vianočnú a temnú atmosféru mesta Gotham City, rovnako tak v nich skvele vystihol aj hlavné trio postáv (Batman, Catwoman a Penguin), ich charaktery, tragické osudy a aj ich povahy. Za najlepšie skladby tu pokladám „tri“: Birth of a Penguin, Part I a Part II (počítam to ako jednu skladbu); Selina Transforms, Part I a Part II (počítam to ako jednu skladbu) a ešte End Credits.

HODNOTENIE

76%

---

[1] Jeho režisérskym debutom malo byť historické muzikálové fantasy MidKnight, kde mal hlavnú úlohu stvárniť spevák Michael Jackson, ale po rozsiahlych prácach (plánovanie a návrhy dizajnu) k nakrúcaniu nikdy nedošlo, za čo do veľkej miery mohlo, že v novembri 1991 spáchal Furst samovraždu.

[2] Práve situovanie príbehu do obdobia Vianoc zaraďuje tento film medzi tzv. „netradičné“ Vianočné filmy kam patria napríklad: akčné filmy Lethal Weapon (1987) a Die Hard (1988), erotický thriller Eyes Wide Shut (1999) alebo horory Black Christmas (1974) a Gremlins (1984).