Historická dráma, resp. dobová dráma (niekedy sa používa aj názov kostýmová dráma) je film, ktorý je historickou fikciou, ale obsahuje aj prvky z iných filmov žánrov (dráma, dobrodružný alebo romantický film). Dej týchto historických/dobových drám sa môže odohrávať, buď vo všeobecnej epoche historického vývoja (Starovek[1], Stredovek[2] alebo Novovek[3]), alebo v konkrétnom historickom období (Napoleonské vojny[4], Prvá svetová vojna[5] alebo Druhá svetová vojna[6]). Príbehy týchto historických/dobových drám môžu byť založené na skutočných historických osobnostiach a historických udalostiach alebo môžu obsahovať odkazy na reálne osobnosti a na historické udalosti z daného časového obdobia alebo môžu zobrazovať fakticky presné časové obdobie, v ktorom sa celé dianie odohráva. Jednou z takýchto historických, resp. dobových drám, ktorá je situovaná do druhej polovice 18-steho storočia, je práve aj Barry Lyndon (1975).
STORY LINE
Po svojom sci-fi filme, 2001: A Space Odyssey (1968), plánoval režisér a scenárista Stanley Kubrick nakrútiť životopisný veľkofilm o slávnom francúzskom vojvodcovi 19-steho storočia menom Napoleon Bonaparte. Kubrick, ktorý bol veľmi fascinovaný jeho životom a osobnosťou, strávil len samotným výskumom dva roky, keď prečítal niekoľko stoviek kníh o ňom, vrátane jeho osobných memoárom a pozrel si takmer všetky filmy, ktoré boli o ňom nakrútené. Scenár k tomuto projektu mal hotový už v roku 1961, avšak až po 2001: A Space Odyssey (1968) sa mohol do jeho realizácie naplno pustiť. Mal to byť veľkolepý epos, v ktorom počítal s veľkou armádou, so 40 000 pešiakmi a 10 000 jazdcami, lebo chcel, aby bojové scény pôsobili na plátne čo najautentickejším dojmom. Andrew Birkin, jeden z jeho asistentov, bol vyslaný na miesta, ako Austerlitz, Waterloo alebo ostrov Elba, kde urobil tisícky fotografií, ktoré potom Kubrick študoval.
V roku 1969 bol už štáb pripravený začať s nakrúcaním, keď však filmové štúdio Metro-Goldwyn-Mayer (MGM) nečakane celý projekt zrušilo. Skutočný dôvod zrušenia nebol uvedený, ale ako tie najčastejšie dôvody sa uvádzajú: 1. Veľmi vysoké náklady, ktoré by produkcia a výroba tohto veľkofilmu so sebou priniesla; 2. Zmena vlastníka MGM, keď v roku 1969 americký podnikateľ Kirk Kerkorian kúpil 40% akcií štúdia a nové vedenie prišlo s viacerými zmenami, ktoré zahrňovali uvedenie menšieho počtu filmov za jeden rok alebo aj väčšiu distribúciu nezávislých produkcií a 3. Finančný neúspech sovietsko-talianskeho vojnového veľkofilmu o Napoleonovi, s názvom Waterloo (1970), avšak tento posledný dôvod je nepravdepodobný, lebo produkcia sa zrušila niekedy priebehu roku 1969 a Kubrick svoj ďalší projekt, A Clockwork Orange (1971), začal nakrúcať v septembri 1970, no Waterloo (1970) išiel do kín až koncom októbra 1970.
V každom prípade bol Kubrickov projekt o Napoleonovi zrušený a nakoniec si vyhliadol iný projekt, spomínané sci-fi krimi A Clockwork Orange (1971). Po jeho dokončení sa však Kubrick predsa len rozhodol zužitkovať svoj dlhoročný rozsiahly výskum, ktorý urobil pre film o Napoleonovi. Inšpiráciu totiž našiel v knihe The Luck of Barry Lyndon (1844), ktorú napísal britský spisovateľ William Makepeace Thackeray. Dej tejto knihy sa dohráva v druhej polovici 18-steho storočia, vrátane Sedemročnej vojny (1756-1763). Od plánovaného filmu o Napoleonovi je to teda iba necelé pol, resp. štvrť storočie, takže časť jeho výskumu mohla byť použitá a ďalšiu časť musel Kubrick spolu aj s umeleckým oddelením podrobiť ďalšiemu skúmaniu. Rovnako, ako Napoleona, tak aj tentoraz bolo urobených veľké množstvo fotografií daných miest, ale tiež aj umeleckých diel, pričom maľby tieto boli precízne replikované z diel veľkých majstrov toho obdobia.
Technické spracovanie je tu na veľmi vysokej úrovni, čo ostatne bývalo u tohto režiséra zvykom. Najväčšiu pozornosť tu na seba strháva prekrásna práca s kamerou, za ktorou stál John Alcott, ktorý s Kubrickom už predtým pracoval na 2001: A Space Odyssey (1968), kde koncom nakrúcania nahradil hlavného kameramana, ktorým bol Geoffrey Unsworth (musel odísť kvôli práci na iných filmoch) a ako hlavný kameraman pracoval Alcott na A Clockwork Orange (1971) a neskôr aj na The Shining (1980). Kamera je v tomto filme prelomovou, predovšetkým pokiaľ išlo o dlhé zábery, ktoré sa väčšinou končili pomalým spätným priblížením a o celkové uchopenie a vzhľad filmu, pretože tu pri interiérových a exteriérových scénach sa nepoužívalo tradičné elektrické osvetlenie, avšak vo veľkej miere sa využívalo prirodzené svetlo, buď denné svetlo, alebo svetlo zo sviečok, ktoré danú scénu, resp. celú miestnosť a hercov osvetľovali.[7]
Nebolo to však vôbec také ľahké, ako by sa mohlo zdať a po experimentovaní s rôznymi kamerovými objektívmi a filmovým materiálom, sa napokon podarilo štábu zohnať tri superrýchle 50 mm objektívy Carl Zeiss Planar 50mm f/0.7, ktoré vyvinula spoločnosť Zeiss[8] pre NASA na misie Apollo pri pristávaní na Mesiaci. Tieto superrýchle objektívy, s ich obrovskou relatívnou apertúrou (clonou) a aj s pevnou ohniskovou vzdialenosťou, však ešte museli byť špeciálne upravené pre potreby filmárov. Výsledkom bolo, že dané scény zásluhou toho pôsobia realistickejším dojmom a zároveň dodali filmu aj osobitný dobový vzhľad, ktorý je často prirovnávaný k maľbám z 18-steho storočia. Kubrick tým navyše dosiahol aj to, že diváka v podstate preniesol do 18-steho storočia a umožnil mu vidieť film a postavy tak, ako ich videli ľudia v tom čase. Pri bojových scénach bola zase využitá ručná kamera, aby tieto pasáže pôsobili uveriteľnejšie.
Popri kamere tu vyniknú taktiež aj úchvatné exteriéri, v ktorých prebiehalo filmovanie. Nakrúcalo sa v Írsku, vo Veľkej Británii, vo Východnom aj v Západnom Nemecku, teda na miestach, na ktorých sa aj celé dianie odohráva. Hlavná časť filmovania bola v Írsku, pretože sa tu zachovalo veľa budov z 18-steho storočia, ktoré naopak vo Veľkej Británii chýbali. Niekoľko scén sa nakrúcalo v Powerscourt House (kaštieľ z 18-steho storočia), ďalšími írskymi lokalitami tu boli napr.: hrad Huntington, hrad Waterford, monument Kells Priory alebo Dublinský hrad a Phoenix Park. Vo Veľkej Británii to zase boli napr.: Blenheimský palác, hrad Dunrobin, hrad Howard alebo kaplnka v Petworth House, no a v Nemecku napr.: Zámok Ludwigsburg alebo Nový palác v Postupime. Tieto exteriéri umožňujú, aj zásluhou kamery, vyniknúť nielen prírodným scenériám týchto krajín, ale takisto aj historicko-kultúrnym pamiatkam daných štátov.
Výprava je vskutku veľmi bohatou, pozostávajúca z dobovej techniky a zbraní (duelové pištole, pušky alebo delá), z dobového zariadenia exteriérov a interiérov rôznych budov a miestností (domy, hrady alebo zámky) alebo zo stoviek komparzistov, ktorých veľkosť najviac vynikne pri veľkých davových scénach, ako sú bitky alebo pochod armády. Dosť veľkú úlohu tu zohrávajú aj dobové kostýmy, ktoré v sebe odrážajú vtedajšiu spoločnosť a pomery (kostýmy pre mužov a ženy, kostýmy civilistov a vojakov alebo kostýmy nižšej a vyššej spoločenskej vrstvy). Akčných scén, resp. bitiek, je tu na trojhodinovú minutáž veľmi málo, iba dve, navyše dosť krátke. Netreba to však vnímať, ako negatívum, keďže celý príbeh je uchopený tak, že tieto akčné scény, resp. bitky, v ňom zohrávajú iba veľmi malú, až okrajovú, úlohu. Obidve tieto scény, resp. bitky, však pôsobia veľkolepo a štáb si na ich spracovaní dal dôkladne záležať, aby pôsobili presvedčivo.
Po príbehovej stránke to nie je historická/dobová dráma, ktorá by sa venovala alebo by zobrazovala veľké historické osobnosti a udalosti, ale sústreďuje sa na hlavného hrdinu a jeho životné osudy, resp. jeho celoživotný príbeh, keď ho zápletka sleduje od mladého dospelého chlapca, až po staršieho muža. Dôležité historické udalosti danej doby, akou bola aj Sedemročná vojna, sú v úzadí a v popredí je hlavná postava. Dalo by sa povedať, že sledujeme, ako sa odvíja príbeh hlavného hrdinu na pozadí historických udalostí 18-steho storočia. Okrem toho dej vykresľuje spoločnosť 18-steho storočia a pomery, ktoré panovali v armáde alebo vo vyššej spoločenskej vrstve a získa sa tak jasnejšia predstava o danom období, o jeho atmosfére a o prostredí, v ktorom sa dej odohráva. Zápletka sa zameriava na postavu, ktorá šplhá po spoločenskom rebríčku, od vyhnanca a dezertéra, až po titul aristokrata, ktorý si, spoločne aj s týmto postavením, privlastnil.
V značnej miere to však nie je ani tak jeho vlastná zásluha, ako skôr to, že ide o náhodu, osud alebo šťastie. Ak by sa totiž nezamiloval do svojej sesternice a nebol by „donútený“ opustiť svoje rodné miesto, tak zrejme by tam žil až do smrti a nemal by tak dôvod vydať sa mimo rodné miesto, ale aj do sveta. Ak by ho po ceste do Dublinu neboli okradli, tak by tam pobudol, kým by mu nedošli všetky peniaze a vrátil by sa domov. Takto bol však nútený, kvôli peniazom, vstúpiť do armády a tým pádom aj opustiť svoju rodnú krajinu, Írsko. Ak by nepočul rozhovor dvoch vojakov, tak by sa mu lepšia príležitosť dezertovať z armády už možno nenaskytla. Ak by sa hazardnému hráčovi podozrivému zo špionáže nezdôveril a neodhalil by tak svoje krytie, tak by sa nestali priateľmi a nezačali by spolu okrádať ľudí z vyššej triedy. Hlavný hrdina vedel využiť vhodné momenty a príležitosti, ktoré sa mu, častokrát aj neočakávane, v jeho živote neraz vyskytli.
Podobne, ako Kubrickov predposledný film, Full Metal Jacket (1987), tak aj Barry Lyndon (1975) je rozdelený na dve časti. Prvá časť rozpráva o tom, ako sa z vyhnanca a dezertéra stal aristokrat. Druhá časť popisuje o tom, čo prišlo, keď už nadobudol toto postavenie vo vyššej spoločenskej triede. V oboch častiach pritom svoju výraznú úlohu zohráva náhoda, osud, šťastie/nešťastie alebo to možno nazvať, ako situácie a udalosti, ktoré so sebou prináša sám život. Ďalším spoločným motívom obidvoch častí je aj vzťah otca a syna. Hlavný hrdina stratil svojho otca ešte v mladom veku tak vzhliada k starším mužom, ktorí by mohli úlohu jeho otca zastúpiť, ako sú kapitán Grogan alebo hazardný hráč Chevalier de Balibari. Hlavný hrdina s nimi nadviaže priateľský vzťah, dáva na ich rady a oplakáva ich smrť (Grogan). V nadväznosti na to, keď sa z hlavného hrdinu stane otec, tak svojho syna rozmaznáva, ale zase svojho nevlastného syna trestá.
Najväčšou prednosťou tohto filmu je ako inak réžia. Kubrick už predtým nakrútil jednu historickú snímku, Spartacus (1960), odohrávajúcu sa v Starovekom Ríme a zaradiť by sa sem ešte dala aj vojnová dráma Paths of Glory (1957), z obdobia Prvej svetovej vojny (1914-1918). S dielom Barry Lyndon (1975) ich spája fakt, že vo všetkých troch sa režisérovi podarilo vystihnúť atmosféru a dané obdobie, do ktorého sú jednotlivé ich zápletky situované. Kubrick bol veľmi zručný režisér, ktorý dokázal zaujať divákov a aj ich vtiahnuť do deja. Napriek trojhodinovej dĺžke ubehne tento film vcelku rýchlo, stále sa v ňom niečo deje a preto nejaká nuda alebo hluché miesta tu nehrozia. Niekto možno s tým bude mať problém, ale je potrebné si uvedomiť, že je to historická/dobová dráma. Z toho dôvodu nemožno mať veľké očakávania, že tu zobrazené nejaké veľké historické udalosti alebo bitky. Dej sa zameriava na vykreslenie života v danej dobe.
Problém je inde. Prvej časti, podľa môjho názoru, chýbajú silnejšie, resp. väčšie emócie, dramatické scény alebo napätie. Druhá časť naopak toto všetko obsahuje v dostatočnej miere, ako emócie a dramatické momenty (vzťah otca a nevlastného syna alebo nehoda vlastného syna), tak aj napätie (duelový súboj). Druhá časť by bola dokonalou, keby jej, podľa mňa, práca s niektorými postavami bola lepšou. Niektoré z postáv (Chevalier de Balibari) sa z deja úplne a bez nejakej zmienky vytratia a iné z postáv (Lord Bullingdon) sa zase z ničoho nič objavia (na pohreb neprišiel, ale objavil sa až neskôr). Keby to mám porovnať, tak druhá časť mi prišla, kvôli spomínaným emóciám, dramatickým scénam a napätiu, lepšou. V každom prípade to aj ako celok funguje výborne a myslím si, že ak by to nerežíroval Kubrick, tak by bol výsledok o dosť horším, lebo on si dal veľmi záležať nielen na vysokej technickej úrovni, ale aj na príbehovom spracovaní.
Hlavný hrdina, Redmond Barry, neskôr Redmond Barry Lyndon, je zaujímavým najmä tým, že divák v prvej časti nevie, či mu má na jeho ceste a dobrodružstvách fandiť alebo mu závidieť, po prípade ho nenávidieť za to, aké náhody, osud a šťastie ho sprevádzajú. V druhej časti je to už jednoznačnejšie, keď divák pociťuje nielen odpor k jeho postave, ale miestami s ňou aj súcití (nehoda vlastného syna, jeho výstrel pri duely alebo záver). Je to komplikovaná postava, ktorá rozhodne nie je iba zlou, ale má tiež aj svoje „svetlé“ chvíľky. Dokazuje to len fakt, že aj on je človek, ktorý robí zlé, ale aj tie dobré veci, lebo žiadny človek nie je vyslovene dobrý a ani vyslovene zlý. Každý máme v sebe z obidvoch a život, resp. životné situácie nám dajú možnosť si vybrať. Z ostatných postáv tu dokážu najviac zaujať ešte, zásluhou svojich hereckých predstaviteľov, pruský kapitán Potzdorf a nevlastný syn Lord Bullingdon (ten druhý aj ako dieťa a aj ako dospelý).
Celkovo sa jedná o výbornú historickú a dobovú drámu, ktorá vie uchvátiť diváka nielen svojou technickou stránkou (exteriéri, kamera, kostýmy a výprava), ale tiež aj pútavým príbehom. Najväčšiu zásluhu má na tom nepochybne Kubrick, ktorý doslova diváka až prenesie do 18-steho storočia. Príbeh jedného človeka a jeho životných osudov a odvíja na pozadí historických udalostí daného obdobia, ktoré okrem atmosféry samotnej doby vykresľujú aj spoločnosť a pomery, ktoré v nej panovali. S výnimkou absencie silnejších dramatických scén, emócií alebo napätia v tej prvej časti a s lepšou prácou s niektorými postavami v tej druhej časti, sa už tomuto filmu nedá čo vytknúť, práve naopak je treba oceniť, akú veľkú námahu si dali všetci, vrátane režiséra, aby vytvorili jedinečný zážitok a originálnu exkurziu do 18-steho storočia. Myslím si, že netreba pochybovať o tom, že Kubrick by svoj vysnený projekt o Napoleonovi spracoval ešte lepšie.
HERCI a HUDBA
Ryan O'Neal bol pre mnohých prekvapivou a dosť nečakanou voľbou do hlavnej úlohy, ale vo výsledku sa jej zhostil výborne. Perfektne sa do nej hodí, pôsobí v nej presvedčivo a mu jeho herecký prejav verí od začiatku až do konca. Z ostatných hercov vynikajú ešte Hardy Krüger, ktorý podáva štandardne skvelý výkon a predovšetkým však Leon Vitali, pre ktorého išlo o jeho prvú veľkú hereckú úlohu a ktorý sa po tomto filme stal osobným asistentom Kubricka.[9] Vitali stvárnil svoju postavu takisto vynikajúco, najmä pri scéne duelového súboju je priam až „cítiť“ to napätie a strach, ktoré je v ňom. Zmieniť musím aj postavu rozprávača, ktorým bol Michael Hordern a ktorý sprevádza, resp. komentuje celé dianie a život ústredného hrdinu. Zvyšní herci sa do svojich úloh taktiež hodili, ale nemali už toľko priestoru vyniknúť, čo však nebola ich chyba, ale proste celý príbeh bol výhradne o hlavnom hrdinovi a jeho živote, takže sa viac sústredil na neho.
Vzhľadom na to, že je to historická/dobová dráma, tak Kubrick tu využil svoje nadšenie pre klasickú hudbu a preto sa vo filme objavujú skladby známych skladateľov klasickej hudby, ako napr.: Johann Sebastian Bach, George Frideric Handel, Wolfgang Amadeus Mozart, Franz Schubert alebo Antonio Vivaldi. Okrem nich sú tu tiež aj tradičné piesne, britské (The British Grenadiers alebo Lillibullero) a nemecké (Der Hohenfriedberger), ale aj írske piesne (Women of Ireland). Všetky skladby trefne odrážajú atmosféru, dobu a prostredie, v ktorom sa dianie odohráva. Na adaptovaný skladieb od autorov klasickej hudby sa podieľal skladateľ filmovej hudby Leonard Rosenman.[10] Za najkrajšie skladby tu považujem dve: Women of Ireland a Tin Whistles.
HODNOTENIE
89%
[1] Epocha historického vývoja od roku 3000 pred našim letopočtom až do roku 476 nášho letopočtu.
[2] Epocha historického vývoja od roku 476 až do roku 1492.
[3] Epocha historického vývoja od roku 1492 až do roku 1789.
[4] Obdobie rokov 1803 až 1815.
[5] Obdobie rokov 1914 až 1918.
[6] Obdobie rokov 1939 až 1945.
[7] V kameramanskom oddelení na tomto filme pracovali aj Douglas Milsome, ktorý neskôr robil hlavného kameramana u Kubrickovho filmu Full Metal Jacket (1987) a Larry Smith, ktorý neskôr bol hlavným kameramanom u režisérovho filmu Eyes Wide Shut (1999).
[8] Ide o jeden z najväčších (najrýchlejších) objektívov s relatívnou apertúrou (clonou), ktorý bol vyrobený. Celkovo bolo vyrobených len 10 týchto objektívov. Jeden si nechal Carl Zeiss, šesť bolo predaných NASA a zvyšné tri boli predané Kubrickovi.
[9] Pracoval na posledných troch jeho filmoch: The Shining (1980), Full Metal Jacket (1987) a Eyes Wide Shut (1999).
[10] Rosenman zložil hudbu k filmom, ako napr.: East of Eden (1955), Rebel Without a Cause (1955), Pork Chop Hill (1959), Fantastic Voyage (1966), A Man Called Horse (1970) alebo Beneath the Planet of the Apes (1970).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára