Dňa 24.3.1975 sa v Richfield Coliseum aréne, v americkom štáte Ohio odohral boxerský majstrovský zápas, v ktorom proti sebe stáli Muhammad Ali a Chuck Wepner. Ich zápas sa skončil až v 15-stom kole, kedy Ali vyhral technickým KO. Málokto však očakával, že Wepner vydrží až tak dlho. Jedným z mnoho ľudí, ktorý tento zápas sledovali v televízii, bol aj vtedy pomerne neznámy herec Sylvester Stallone, ktorý zakrátko po tomto zápase sa celou udalosťou inšpiroval a napísal svoj prvý filmový scenár, čo mu, podľa jeho slov, trvalo len 3 a pol dňa. Henry Winkler, ktorý hral so Stallonem vo filme The Lords of Flatbush (1974), zobral tento jeho scenár vedúcim predstaviteľom televíznej stanice ABC, ktorí mali veľký záujem o tento scenár a chceli z neho spraviť televízny film, avšak potom, ako trvali na tom, aby bol iným scenáristom prepísaný, tak Stallone nesúhlasil. Práva mu tak zostali a neskôr na základe svojho scenára vytvoril jeden z najznámejších boxerských a športových filmov, ktorým je práve Rocky (1976).
STORY LINE
Všetko sa dalo do pohybu, až vtedy, keď Stallone predložil svoj scenár dvom talentovým agentom menom, Craig T. Rumar a Larry Kubik, ktorí v ňom okamžite vedeli potenciál. Jeho scenár potom ponúkali rôznym producentom a štúdiám, avšak k dohode nedošlo, keďže Stalloneho podmienkou bolo, aby bol obsadený do hlavnej úlohy, s čím súhlasila až producentská dvojica Irwin Winkler a Robert Chartoff, aby bol Stallone scenáristom a stvárnil aj hlavnú úlohu. Producenti s tým súhlasili aj preto, že rozpočet filmu bol iba jeden milión. Scenár však nebol inšpirovaný len zápasom Ali verzus Wepner, ale tiež aj boxermi: Rocky Graziano (profesionálne súťažil v rokoch 1945-1952), inšpiráciou bola aj jeho biografická kniha Somebody Up There Likes Me (1955) a jej filmové spracovanie Somebody Up There Likes Me (1956), ďalej boxer Rocky Marciano (profesionálne súťažil v rokoch 1947-1956) a aj boxer Joe Frazier (profesionálne súťažil v rokoch 1965-1981), najmä jeho tréningový režim.[1]
Celovečerné hrané športové boxerské filmy sa začali v USA nakrúcať už v období nemej éry, v 20-tych rokoch 20-teho storočia, ako napr.: The Shock Punch (1926) alebo aj The Shakedown (1929). Nasledujúce dve desaťročia sa vyprodukovalo v USA veľmi mnoho takýchto diel, z tých známejších by sa dali menovať napr.: The Champ (1931), Winner Take All (1932), The Prizefighter and the Lady (1933), Kid Galahad (1937), Golden Boy (1939), City for Conquest (1940), Golden Gloves (1940), Gentleman Jim (1942), Body and Soul (1947), Champion (1949) alebo aj The Set-Up (1949). Situácia sa výrazne nezmenila ani v 50-tych rokoch, keď v USA vznikli snímky, ako napr.: Iron Man (1951), Flesh and Fury (1952), The Square Jungle (1955), The Harder They Fall (1956) alebo Monkey on My Back (1957). Zmena nastala až v 60-tych, keď záujem o tieto filmy, zo strany divákov a aj zo strany filmových štúdií, rapídne opadol, oproti minulosti.
Za takú jedinú známejšiu snímku zo 60-tych rokov možno pokladať len Requiem for a Heavyweight (1962). Situácia sa začala meniť postupne k lepšiemu v priebehu 70-tych rokov, kedy mali v kinách premiéru diela, ako: The Great White Hope (1970), Fat City (1972) alebo Hard Times (1975). Bol to až Rocky (1976), ktorý u divákov, ale aj u kritikov, mal obrovský úspech a zároveň aj vzbudil opätovný záujem o športové filmy s boxerskou tematikou. Veď len v najbližších 5-tich rokoch, do roku 1982, vzniklo viac takýchto filmov, než v 60-tych rokoch a v prvej polovici 70-tych rokov dokopy. Boli to snímky, ako napr.: The Greatest (1977), Matilda (1978), Movie Movie (1978), The Champ (1979), The Main Event (1979), Penitentiary (1979), Raging Bull (1980) alebo Body and Soul (1981). Nehovoriac o tom, že Rocky (1976) navyše aj odštartoval vlastnú filmovú sériu, ktorá vrátane tých klasických pokračovaní zahŕňa aj niekoľko spin-offov.[2]
Technické spracovanie je tu, vzhľadom na relatívne malý rozpočet a tým aj obmedzené možnosti, na vysokej úrovni. Najviac tu vyniknú exteriéri a kamera. Exteriérové pasáže sa, s výnimkou zopár scén, ktoré vznikli v Los Angeles, nakrúcali v meste Philadelphia, v ktorom sa celý dej aj odohráva. Filmovanie priamo v meste ho spopularizovalo, najmä po obrovskom úspechu filmu, pričom najväčšej obľube a návšteve sa tešili schody pred Múzeom umenia (Philadelphia Museum of Art), ktoré následne stali kultúrnou ikonou a dostali názov Rockyho schody (Rocky Steps). Kameru tu mal na starosti James Crabe, ktorý pri nakrúcaní scén, ako jeden z prvých, použil Steadicam, čo sú špeciálne držiaky a stabilizátory kamery, ktoré umožňovali pohybovať sa plynulo v priestore, bez trasenia sa obrazu. Steadicam vynašiel Garrett Brown, uviedol ich v roku 1975 a už ďalší rok ich využili hneď pri nakrúcaní troch filmoch: Bound for Glory (1976), Marathon Man (1976) a Rocky (1976).
Crabe tu Steadicam využil na dosiahnutie plynulého nakrútenia behu po boku Rockyho počas tréningových sekvencií v uliciach mesta Philadelphia a tiež pri behu po schodoch v Múzeu umenia. Steadicam použil aj u niektorých záberoch v ringu, počas záverečného súboja. Akčných, resp. boxerských scén, ktoré predstavujú zápasy, sa tu nachádzajú iba dve, jedna v úvode a potom záverečný súboj. Väčšia pozornosť sa sústreďuje hlavne na ten finálny duel, ktorý je aj pôsobí profesionálnejšie spracovaným. Kamera sa nachádza priamo v ringu, ale aj okolo neho a zaberá, ako samotný priebeh zápasu, tak aj detailné tváre oboch protagonistov. Záverečný zápas síce mohol byť aj dlhší, než 8 minút, avšak samotný príbeh a postavy to vynahradzujú. To isté platí aj o tom, že vo filme mohlo byť síce aj viac zápasov, ale zase by tým utrpel opäť dej a postavy. Tréningová montáž (beh, boxovanie a rôzne cviky) sa stala štandardom nielen pre túto filmovú sériu, ale zároveň aj pre iné boxerské, resp. športové filmy.
Po príbehovej stránke možno povedať, že ide o film, ktorý sa dá rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť by sa mohla nazvať romantickou drámou a druhá zase športovým/boxerským filmom. V tej prvej časti hrá šport, s výnimkou úvodného zápasu, len druhoradú úlohu. Oveľa viac sa zameriava na osobný a pracovný (mimo boxu) život hlavného hrdinu. Ten si nezarába len občasnými boxerskými zápasmi, avšak aj vyberá peniaze pre miestneho úžerníka, z čoho má takisto menší profit. V súkromnom živote sa dej sústreďuje na jeho „dvorenie sa“ a rande so ženou, ktorá sa mu páči. V druhej časti má šport/box už hlavnú úlohu, či už sú to tréningové pasáže alebo záverečný súboj. Napriek tomu aj v tejto časti sú prítomné dramatické momenty, ktoré odkrývajú vnútorné pocity postáv, ako napr.: Mickey, ktorý príde za Rockym k nemu domov, ďalej Paulie, ktorý vyháňa z domu svoju sestru a Rockyho alebo Rockyho pochyby deň pred zápasom. Na tom, aby to fungovalo, má svoj veľký podiel nepochybne aj réžia.
Réžie sa ujal John G. Avildsen, ktorý mal za sebou najmä drámy a komédie, ako: Turn on to Love (1969), Cry Uncle (1971), Save the Tiger (1973) alebo aj W.W. and the Dixie Dancekings (1975). Jeho vrchol predstavuje práve Rocky (1976), kde sa mu podarilo výborne spojiť drámu so športovým filmom. Výsledkom je to, že tento film môže fungovať, ako dráma o druhoradom a neznámom miestnom boxerovi, ktorá dáva nahliadnuť do jeho osobného a pracovného života, funguje tiež, ako romantická dráma o budovaní vzťahu medzi Rockym a Adrien a neposlednom rade funguje takisto aj, ako športový film o boxerovi, ktorý nečakane dostal svoju životnú šancu a je len na ňom, či ju využije alebo nie. Emócie tu taktiež majú svoje miesto, či už v dramatických alebo aj v romantických momentoch. Vyskytuje sa tu aj zopár vtipných scén, keď sa Rocky snaží zbaliť Adrien. Nie sú to však scény, kde by sa divák nahlas smial, ale ide o citlivý a jemný humor vyplývajúci z ich charakterov.
Tento film spopularizoval tému, v ktorej sa človek dostane z chudoby a prežívania až k bohatstvu a sláve. Častokrát mnohými ľuďmi odpisovaný človek zrazu všetkých úplne prekvapí. Rovnako tak spopularizoval aj Americký sen je národný étos (základný mrav) v USA. Je to súbor rôznych ideálov (sloboda, práva alebo rovnosť), v ktorých sa sloboda interpretuje, ako šanca na prosperitu a aj úspech jednotlivca dosiahnutý tvrdou prácou. No a presne tieto témy a hodnoty, ktoré reprezentujú dáva do popredia Rocky (1976), kde druhoradý a neznámy boxer dostane šancu bojovať o titul svetového šampióna, ale spočiatku každým odpisovaný boxer, svojim tréningom, prípravou a tiež charakterom, všetkých zaskočí a prekvapí, pričom si získa ich rešpekt a uznanie. Je to však limitujúce, keďže divák vie, ako to celé musí skončiť, resp. dopadnúť. V tejto snímke sa to našťastie podarilo urobiť presvedčivým a uveriteľným dojmom až tak, že nejaký podobný príbeh by sa naozaj takto stať mohol.
Rocky Balboa je miestny druhoradý a neznámy boxer, ktorý okrem boxu robí aj výbercu peňazí pre miestneho úžerníka. Pre mnohých miestnych ľudí je to outsider, ktorý svoje najlepšie roky má už, ako boxer, zrejme za sebou. Má však srdce bojovníka, odhodlanie, vytrvalosť a nikdy sa nevzdáva. Tieto vlastnosti, ktoré ho charakterizujú sú prítomnými nielen v jeho súkromnom živote, kde odhodlane a vytrvalo bojuje o priazeň Adrien, ale aj v jeho pracovnom živote, či už pri jeho svedomitých tréningoch alebo priamo v ringu. Adrien Pennino je veľmi hanblivou a bojí sa Rockyho pre jeho výzor po zápasoch, ktoré absolvoval. Nechodí do von a nechá sa ponižovať od svojho brata, ktorý si na nej vylieva frustráciu nad svojim vlastným životom, prácou a neúspechmi. Vzťah s Rockym jej však dodáva potrebné sebavedomie a jedného dňa sa nebojí postaviť proti bratovi a dokonca aj od neho odísť. Vzájomne sa Rocky a Adrien doplňujú, podporujú a stoja obidvaja pri sebe v ťažkých chvíľach.
Paulie Pennino, starší brat Adrien, ktorého najväčším problémom sú jeho ústa, kedy aj pod vplyvom alkoholu vybuchne a povie veci, ktoré by nemal. Je nespokojný so životom a svojou prácou, chcel by niečo viac, pre seba, ale aj pre svoju sestru. Viac peňazí, lepšiu prácu a celkovo úspech a bohatstvo, čo sa mu naskytne, resp. mu dá príležitosť, keď sa Rocky dostane do pozornosti médií, čo on hodlá náležite zužitkovať aj vo svoj prospech. Apollo Creed je viac zabávač ako boxer. Pred novinármi a aj na tlačových konferenciách vystupuje suverénne, s humorom a s veľkým sebavedomím. Jeho príchod do ringu bola šou, plná okázalých gest, vyjadrení, kostýmov a rôznych rekvizít. Úvodné kolo mu však ukázalo, ako veľmi podcenil svojho súpera, čo pre neho napokon môže byť aj osudným. Mickey Goldmill, bývalý boxer a teraz tréner, ktorý si nedáva servítku pred ústa a povie priamo čo si myslí, vyčíta Rockymu, že premrhal svoj talent, ale napokon sám pokorne za ním príde a snaží sa stať jeho manažérom.
Celkovo sa jedná o vynikajúci športový film, ide o jeden z najlepších boxerských filmov a v neposlednom rade je to aj najlepší režisérov film. Technická stránka je tu, vzhľadom na nízky rozpočet, na vysokej úrovni, na čom tu majú najväčšiu zásluhu exteriéri mesta Philadelphia a kamera, ktorá tu, ako jedna z prvých, používa Steadicam. Akčných, resp. boxerských scén tu nie je veľa, ale pôsobia autentickým dojmom. Príbehová stránka je spojím drámy, romantického a športového filmu do jedného fungujúceho celku, kde sú tie správne emócie, silné scény a prepracované charaktery postáv. Všetko to riadi réžia, zásluhou ktorej to neskĺzava do príliš veľkej sentimentality alebo heroickosti, ale dej sa udržuje viac pri zemi a tým pádom pôsobí uveriteľnejšie. V rámci tejto filmovej série je to najlepší diel, ktorý už žiadny ďalší nielenže neprekonal, ale ani sa mu len nevyrovnal. Najviac sa mu priblížiť dokázali dva, šestka Rocky Balboa (2006) a sedmička Creed (2015).
HERCI a HUDBA
Sylvester Stallone v jednej zo svojich dvoch životných úloh tu predviedol výborný výkon a zvláda, ako boxerské, tak aj tie dramatické scény. Stallone síce hral hlavné a vedľajšie postavy vo filmoch, ako: No Place to Hide (1973), The Lords of Flatbush (1974), Capone (1975) alebo Death Race 2000 (1975), avšak až práve Rocky (1976) mu priniesol obrovskú slávu a urobil z neho veľkú hereckú hviezdu. Stallone dal do postavy tie správne emócie, čo sa najviac prejavilo nielen v boxerských a tréningových scénach, ale aj v tých romantických. Stallone zvládol zahrať postavu samotára a outsidera, ktorý dáva nielen do boxu svoje srdce. Talia Shire tiež predviedla pozoruhodný výkon, najmä premena jej charakteru/postavy, z hanblivej a utiahnutej ženy, na ženu, ktorá sa nebojí postaviť svojmu bratovi a odísť od neho. Chémia medzi ňou a Stallonem funguje skvele a hodia sa spolu k sebe. Zvyšná trojica hercov: Burgess Meredith, Carl Weathers a Burt Young takisto predviedla skvelé výkony.
Hudbu k filmu zložil Bill Conti. Najprv bol však oslovený skladateľ David Shire, vtedajší manžel Talie Shire, ktorý túto ponuku musel, kvôli iným svojim záväzkom, odmietnuť. Režisér, kvôli nízkemu rozpočtu, musel nájsť niekoho, kto bude ochotný pracovať aj za menší honorár. Rozpočet na hudbu bol totiž len 25 000 dolárov, pričom suma zahŕňala skladateľov honorár, plat hudobníkov a prenajatie si štúdia, v ktorom sa nahrávala celá hudba. Conti tu však, aj napriek obmedzeným finančným prostriedkom, vytvoril jedno zo svojich najlepších hudobných skóre, vrátane aj legendárnej hlavnej témy, Gonna Fly Now, v ktorej sa o vokály postarala dvojica DeEtta Little a Nelson Pigford, ale aj ďalších veľmi známych motívov, ako sú: Going the Distance (pri tréningu) alebo The Final Bell (v závere). Conti vo svojich skladbách dokázal odraziť, ako dramatickú, tak aj športovú atmosféru filmu. Za tie najlepšie skladby tu pokladám tri: Gonna Fly Now, Philadelphia Morning a The Final Bell.
HODNOTENIE
92%
[1] Údery do surového mäsa alebo vybehnutie po schodoch Múzea umenia (Philadelphia Museum of Art).
[2] Do tejto celej filmovej série patrí: Rocky II (1979), Rocky III (1982), Rocky IV (1985), Rocky V (1990), Rocky Balboa (2006), Creed (2015), Creed II (2018) a Creed III (2023).