Erotický thriller je filmový subžáner, spájajúci v sebe viaceré žánre a podžánre, ako sú: noir, resp. neo-noir, krimi, mysteriózny thriller alebo psychologický thriller a prevažná väčšina erotických thrillerov obsahuje aj scény jemného sexu a nahoty. Príznačným pre tieto filmy je tu postava femme fatale (osudovej ženy), prevzatá z noirových filmov 40-tych a 50-tych rokov, ktorá je príťažlivá, tajomná a zvodná. Mnohé z nich sú však podlé, zákerné a dokonca môžu byť aj smrteľné pre človeka, obzvlášť pre muža. Femme fatale totiž mužmi radi manipulujú a majú nad nimi úplnú kontrolu, ktorú zneužívajú vo svoj prospech. Dosahujú to používaním svojich tiel a sexuality, ako zbraní. Opakom femme fatale je v takýchto filmoch postava muža, ktorý je tu ňou veľmi ľahko manipulovateľný a ovládateľný. Jedným z takýchto erotických thrillerov, hoci skôr netypických pre tento subžáner, je práve aj Eyes Wide Shut (1999).
STORY LINE
Erotické thrillery sa začali formovať v 60-tych a 70-tych rokoch. Za ich predchodcov sa dajú označiť filmy, ako sú napr.: Femina ridens (1969), Paroxismus (1969), Una sull'altra (1969), Sie tötete in Ekstase (1971), Sugar Cookies (1973), Ondata di piacere (1975), Obsession (1976) alebo Eyes of Laura Mars (1978). Erotické thrillery sa však naplno rozšírili a dostali do popredia v 80-tych a 90-tych rokoch, kedy ich bolo nakrútených značné množstvo, pričom len v samotných 80-tych rokoch to boli tieto filmy: American Gigolo (1980), Cruising (1980), Dressed to Kill (1980), Body Heat (1981), The Postman Always Rings Twice (1981), De vierde man (1983), Body Double (1984), On ne meurt que deux fois (1985), Half Moon Street (1986), Fatal Attraction (1987) alebo Sea of Love (1989).
Pokračovalo to potom aj v 90-tych rokoch, keď sa nakrútili, ako napr.: Basic Instinct (1992), Bitter Moon (1992), Body of Evidence (1992), Final Analysis (1992), Color of Night (1994), Disclosure (1994), The Last Seduction (1994), Bound (1996), Caught (1996), Crash (1996) alebo práve Eyes Wide Shut (1999), ktorý je založený na knihe, s názvom Traumnovelle (1926), ktorú napísal rakúsky spisovateľ Arthur Schnitzler. Režisér filmu, Stanley Kubrick, začal nad jej adaptáciou uvažovať už v roku 1968, hneď po jej prečítaní, v dobe kedy dokončoval svoje sci-fi 2001: A Space Odyssey (1968). Podarilo sa mu aj zakúpiť práva na jej sfilmovanie, pričom zvažoval, že z fillmu spraví sexuálnu komédiu s divokou a pochmúrnou dejovou linkou, v hlavnej si tu predstavoval hercov, ako Steve Martin alebo Woody Allen.
V priebehu 70-tych a 80-tych rokov však práce vôbec nepokročili. Celý projekt bol opäť oživený až v roku 1994, keď scenárista Frederic Raphael prijal Kubrickovu ponuku, aby sa s ním podieľal na scenári k filmu. Obaja pri písaní urobili, oproti predlohe, niekoľko zmien. Tými hlavnými zmenami bolo prenesenie príbehu z Viedne zo začiatku storočia, do súčasného New Yorku. Ďalšími výraznými zmenami bolo, oproti knihe, umiestnenie deja do obdobia pred Vianocami (v knihe je zápletka situovaná po Vianociach, v období karnevalov), čo tento film zaraďuje medzi tzv. „netradičné“ Vianočné filmy[1] a odstránil sa židovský pôvod manželov. Kubrickov perfekcionizmus viedol k tomu, že nakrúcanie, ktoré sa začalo v novembri 1996 sa skončilo až v júni 1998. Guinnessova kniha rekordov tento film označila, za najdlhšie nepretržite nakrúcaní film v histórii.
Technické spracovanie si tu, ako to je aj u iných Kubrickových filmoch, uchováva svoju vysokú kvalitu. Najvýraznejšími zložkami sú tu výprava, kostýmy a kamera. Výprava je pozoruhodnou predovšetkým tým, že skoro celé nakrúcanie tu prebiehalo výhradne vo Veľkej Británii, kde Kubrick žil spolu so svojou rodinou už od roku 1961. Z toho dôvodu bola v londýnskych filmových štúdiách, Pinewood Studios, postavená detailná a presná replika mestskej štvrte v New Yorku, s názvom Greenwich Village. Kubrick kládol veľký dôraz na autentickosť a to až tak, že poslal robotníkov, ktorí túto repliku mestskej štvrte stavali, do New Yorku, aby zmerali šírky ulíc a poznačili si, kde sú umiestnené novinové automaty. Výpravu tvoria aj exteriérové a interiérové zariadenia, kde na každý vizuálny prvok, od nábytku a rekvizít, až po farbu predmetov a stien, dohliadal Kubrick.
Významnú úlohu tu majú aj kostýmy, ktoré nielenže odrážajú spoločenské postavenie, resp. status postáv (úvodný večierok), ale aj ich osobný život a zamestnanie. Špecifické postavenie tu majú plášte (červené a čierne), použité sú pri orgiách v sídle, ktoré dávajú postávam anonymitu, tajomnosť, ale ide z nich aj určitý strach. Využili sa tu aj Benátske karnevalové masky, ktoré majú dlhú históriu nosenia, aby sa účastníci karnevalu mohli v anonymite venovať neviazanej zábave. Nesmierne dôležitou súčasťou je tu aj kamera. Na starosť ju tu mal Larry Smith, ktorý pracoval v kameramanskom oddelení na dvoch Kubrickových filmoch, Barry Lyndon (1975) a The Shining (1980). Všade, kde to len bolo možné, Smith využíval dostupné svetelné zdroje, ktoré sú viditeľné aj vo filme, ako boli pouličné lampy alebo svetlá z vianočného stromčeka.
Zásluhou použitia prirodzeného svetla, ako tomu bolo aj u Barry Lyndon (1975), sa podarilo vytvoriť originálne filmové farby a osvetlenie daných scén, ktoré tak vytvárajú miestami až tajomno-znepokojujúcu, atmosféru. Pri technickej stránke treba však ešte spomenúť exteriéri, ktoré tu síce majú málo priestoru, ale za to sú dôležité pre samotný dej. Nakrúcanie exteriérov prebiehalo najmä v Londýne (ulica Hatton Garden a obchod Hamleys) a v grófstve Suffolk, kde miesta Mentmore Towers a Elveden Hall slúžili, ako sídlo, v ktorom sa odohrávajú orgie. Prepracovaná technická stránka, no predovšetkým odhodlanie režiséra vybudovať presnú repliku mestskej štvrte, miesto toho, aby sa štáb vybral do New Yorku a daných miest filmovať, sú výsledkom, že Kubrick dokázal diváka presvedčiť, že sa nakrúcalo naozaj tam a nie vo filmových štúdiách.
Po príbehovej stránke sa nedá vyslovene povedať, že ide o klasický erotický thriller, aké sa nakrúcali v 80-tych a 90-tych rokoch, ale Eyes Wide Shut (1999) je niekde medzi erotickým thrillerom a erotickou drámou, lebo má nielen prvky mysteriózna a thrilleru, ale aj drámy. Medzi erotické drámy patria filmy, ako sú napr.: Ultimo tango a Parigi (1972), Nine 1/2 Weeks (1986) alebo Indecent Proposal (1993). No a sem sa dá zaradiť aj Eyes Wide Shut (1999), ktoré síce pojednáva aj o tajomnom spolku, avšak zároveň je to aj príbeh o manželstve a sexualite. Otázkou však zostáva, do akej miery je to vlastne Kubrickov film, keď režisér 1.3.1999 ukázal zostrih obom hlavným hereckým predstaviteľom a vedeniu štúdia Warner Bros., ale o 6 dní neskôr, 7.3.1999, vo veku 70 rokov zomrel Kubrick v spánku na infarkt.
Napriek tomu, že vedenie štúdia Warner Bros. prehlasovalo, že Kubrick stihol svoj film pred smrťou dokončiť, tak nebola to pravda. Film bol totižto ešte stále v záverečnej fáze postprodukcie. Štúdio ho tak dokončilo na základe poznámok režiséra a aj v spolupráci s jeho kolegami, ale štúdio digitálne upravilo niekoľko sexuálne explicitných scén kvôli ratingu. Kubrick bol však známy tým, že svoje filmy dokončoval až do poslednej minúty a v prípade 2001: A Space Odyssey (1968) a The Shining (1980) to bolo dokonca až po prvých verejných projekciách. Je teda otázne, do akej miery je výsledok výtvorom Kubricka a do akej miery štúdia. Kubrick si, na rozdiel od vedenia štúdia, nerobil žiadne starosti ohľadom ratingu svojich filmov, o čom svedčí A Clockwork Orange (1971), ktorý zobrazením násilia vyvolal veľkú vlnu kontroverzie v danej dobe.
Samotný dej by sa tu dal rozdeliť na dve časti. Prvá časť je erotická dráma, ktorá sleduje manželský pár, doktor Bill Harford a jeho žena Alice. Napriek tomu, že jeho žena nemá momentálne prácu (v minulosti riadila umeleckú galériu), tak obaja si, spolu so svojou dcérou, žijú celkom slušne. Bývajú v dobre štvrti, sú finančné zabezpečení a nemajú ani problémy, či už pracovnom živote (Bill) alebo v osobnom živote (obaja). Tento idylický spoločný život oboch manželov sa im však zrúti počas ich jedného vzájomného nočného rozhovoru, keď Bill povie svojej manželke, že je presvedčený o tom, že ona by mu nikdy nebola neverná. Alice mu však prizná, že raz ju jeden muž tak očaril, aj keby to bolo iba na jednu noc, tak bola pripravená sa vzdať úplne všetkého, svojho manžela, svojej dcéry a celej svojej budúcnosti. Bill je touto informáciou šokovaný.
Týmto jej priznaním sa mu zrútil jeho dovtedajší svet a aj jeho predstava, ktorú dovtedy o svojej žene mal. Počas nasledujúcej noci je však Bill postavený pred niekoľko skúšok, no tá najväčšia príde až s jeho príchodom do jedného sídla na sexuálne orgie tajomného spolku, kde sa sexuálnym fantáziám medze nekladú. Dovtedy je to erotická dráma, kde sa príbeh venuje manželskému životu, odlišnému pohľadu mužov a žien na vzťah alebo sexualite a erotickým fantáziám. Obaja manželia sú pritom už v priebehu úvodnej párty zvádzaní opačným pohlavím (starší pán zvádza Alice a naopak dve mladé modelky zase zvádzajú Billa). Vzájomný rozhovor, ktorý vedú dáva priestor ich erotickým fantáziám, keď sa najprv Alice zdôverí, že sa všetkého chcela vzdať a neskôr zase Bill dáva priechod svojim predstavám, keď sa túla nočným mestom.
Druhá časť, začínajúca sa príchodom do sídla, je erotický thriller, ktorý už od erotických predstáv prechádza ku skutočným sexuálnym orgiám, kde predstavivosti žiadne medze nekladú. Nejde však o „klasické“ sexuálne orgie, ale ide o utajené orgie jedného tajného spolku, o čom svedčí utajenosť celého miesta stretnutia (adresu vedia iba členovia tohto spolku, ide o odľahlé miesto mimo mesta a navyše musia povedať aj heslo), anonymita členov (každý v sídle musí mať na sebe masku) a prebieha tu aj záhadný rituál. Vyplýva z toho, čo sa neskôr aj potvrdí, že členovia spolku sú mocní ľudia. Neopatrnosťou, ktorá na hlavného hrdinu púta pozornosť (taxík alebo účtenka v saku) vedú k jeho odhaleniu. Bill sa dostal do sveta, kde by mohol naplniť svoje predstavy, po ktorých celú noc pátral, ale zároveň je to pre neho aj nebezpečný svet, kam nepatrí.
Nasledujúce udalosti (odhalenie, varovný odkaz pri bráne, nočné sledovanie a iné veci) tomu dávajú za pravdu a tajomný spolok robí všetko, aby na danú noc zabudol. Bolo to však všetko len falošné a hrané, aby ho vystrašili a aby mlčal alebo naopak išlo o realitu? Mocní ľudia sú schopní oboch variant a zostáva len na divákovi, ktorú z nich si vyberie. To isté platí o scéne s maskou na posteli. Kto ju tam dal? Bolo to posledné varovanie zo strany spolku alebo ju tam dala Alice, ktorá ju náhodou mohla nájsť? Keď už sa tajomný spolok vedel dostať k Billovi, tak prečo by sa nemohol dostať aj k Alice a pritlačiť na ňu prostredníctvom vyhrážok a zastrašovania? Otázok je tu viac, než samotných odpovedí, dokonca aj na konci si Alice zvolí radšej sex, miesto toho, aby vedela, čo ďalej bude, či už s ich manželstvom alebo s tajomným spolkom.
Prvá časť je erotickou drámou, s ktorou už Kubrick predtým mal určité skúsenosti, keď režíroval romantickú drámu Lolita (1962), kde ešte vzhľadom na danú dobu, začiatok 60-tych rokov, nebola nahota alebo erotické scény, ale už fakt, že sa tu muž v strednom veku zamiluje do štrnásťročného dievčaťa vyvolával vlnu kontroverzie. Tejto prvej časti nie je čo vytknúť. Nechýbajú v nej emócie a témy manželstva, sexuality alebo erotických túžob sú nadčasové a budú stále aktuálne. Druhá časť je erotickým thrillerom, ktorý sa, zobrazením tajomného spolku, ponáša na konšpiračné thrillery zo 70-tych rokov. Tejto druhej časti taktiež nie je čo vytknúť. Nechýba v nej napätie a iné prvky príznačné práve pre konšpiračné thrillery, ako: mocní ľudia, paranoja, strach alebo zahladzovanie stôp. Problémom oboch týchto častí je však to, že nefungujú, ako celok.
Po skončení filmu má človek pocit, že obe časti mohli byť aj dlhšie a viac sa venovať, či už problémom manželov, tajomnému spolku alebo aj obom veciam. Myslím si, že Eyes Wide Shut (1999) by ešte o takých 30-35 minút viacej len pomohlo a vytvorilo by to oveľa kompaktnejší a ucelenejší celok, než akým je výsledný film. Za tú finálnu podobu však môže štúdio, keďže jednak Warner Bros. potrebovali film dokončiť a uviesť do kín a jednak Kubrick na svojich filmoch pracoval až do posledných chvíľ, ale u Eyes Wide Shut (1999) mu v tom zabránila jeho smrť. Z tohto dôvodu táto konečná verzia pôsobí dojmom, že jej ešte čosi chýba. Dovolím si tvrdiť, že 80-85% filmu je Kubrickova prácou a zvyšných 20-15% je prácou štúdia. Jedno je však isté, že pokiaľ by Kubrick film riadne dokončil, tak jeho finálna podoba by vyzerala určite inak.
Práca s postavami je tu do veľkej miery založená na dvojici manželov, Bill a Alice, ktorú vhodne dopĺňajú vedľajšie postavy. Obaja manželia predstavujú na prvý pohľad šťastný pár, ktorému nič nechýba (bývajú v dobrej štvrti, sú finančne zabezpečení a darí sa im), ale aj tak jeden ich vzájomný rozhovor im môže zničiť ich vzťah, keď otvoria pred sebou svoje dlho potlačované pocity a túžby. Z nevinného rozhovoru sa tak zrazu stane dôvod na prehodnotenie ich vzťahu, pocitov, ale aj spoločnej budúcnosti. Osoby, s ktorými sa tu stretnú, ako: Sandor, Gayle, Nuala, Marion, Domino alebo Sally „skúšajú“ hĺbku ich lásky a vzťahu. Podľahnú im alebo im odolajú, prekonajú svoje problémy alebo nie? Je to už na nich. Z vedľajších postáv, ešte okrem už tých spomínaných, tu zaujmú aj Victor Ziegler, Nick Nightingale alebo pán Milich a jeho dcéra.
Celkovo sa jedná o výborný film, ktorý je originálnym a zaujímavým spojením erotickej drámy a erotického thrilleru. Technické spracovanie tu vyniká atmosférickou kamerou, ktorá využíva prirodzené svetlo, pôsobivou výpravou (detailná replika mestskej štvrte) a nádhernými kostýmami (úvodný večierok alebo orgie). Príbehovému spracovaniu tu nechýbajú emócie (erotická dráma) a ani napätie (erotický thriller). Obe časti, na ktoré je film rozdelený samostatne fungujú, ale ako celok ich drží jedine réžia. Kubrick vedel, ako udržať divákovu pozornosť a ani tento film nie je výnimkou a aj vzhľadom na dĺžku, 160 minút, je pútavý a ubehne vcelku rýchlo. Chýba tu však ešte 30-35 minút, ktoré by tento príbeh urobili celistvejším. Veľký podiel na tom mala Kubrickova nečakaná smrť, lebo konečná verzia by vyzerala inak a nepochybne by bola aj lepšia.
HERCI a HUDBA
Kubrick pôvodne zvažoval obsadiť do hlavných úloh dvojicu hercov Alec Baldwin a Kim Basinger, avšak zmenilo sa to potom, keď Tom Cruise, ktorý bol vo Veľkej Británii, lebo jeho manželka, Nicole Kidman, tam nakrúcala romantickú drámu The Portrait of a Lady (1996), sa rozhodol, spolu aj Kidman, navštíviť Kubricka. Po tomto stretnutí ich režisér obsadil do hlavných úloh. Cruise aj Kidman sa k daným postavám skvele hodia, pôsobia v nich prirodzene, čo určite zvýrazňuje fakt, že v tej dobe boli manželmi (1990-2001) a tým pádom medzi nimi funguje aj vzájomná chémia. Z vedľajších hercov vedia vyniknúť režisér a producent Sydney Pollack, ktorý bol však aj hercom, Rade Šerbedžija a Leelee Sobieski. Cate Blanchett tu nadabovala postavu záhadnej ženy na orgiách, lebo jej predstaviteľka, Abigail Good, nemala vhodný americký prízvuk.
Hudbu k filmu zložila Jocelyn Pook, ktorá tu zložila štyri hudobné skladby, kde použila prevažne sláčikové hudobné nástroje, vrátane violy, na ktorej tu ona hrala. Podarilo sa jej skomponovať krásne skladby, ktoré reflektujú dianie a emócie, ale takisto vystihujú aj atmosféru filmu, ako to je aj v skladbách: The Dream, Masked Ball alebo Migrations. Rovnako, ako v iných Kubrickových filmoch, tak aj v tomto, režisér využil aj skladby od skladateľov klasickej hudby, ako: Franz Liszt, György Ligeti alebo Dmitri Shostakovich. Tieto skladby tu skvele podporujú napätie, ale taktiež aj tajomnú atmosféru, ako napr.: Musica ricercata II. Mesto, rigido e cerimoniale alebo Nuages gris. Za najlepšie skladby tu pokladám dve: Waltz No. 2 from Suite for Variety Stage Orchestra a Naval Officer.
HODNOTENIE
80%
[1] Do tejto skupiny patria filmy, ako napr.: horory Black Christmas (1974) a Gremlins (1984), akčné filmy Lethal Weapon (1987) a Die Hard (1988) alebo komiksovka Batman Returns (1992).