Survival film (Film o prežití) je subžáner dobrodružného filmu, ktorom sa jedinec alebo skupina postáv snaží o fyzické prežitie. Často sa však tento podžáner môže prekrývať aj s inými žánrami, hlavne s katastrofickým a post-apokalyptickým. Filmy o prežití sú viac temnejšie ako väčšina tých „klasických“ dobrodružných filmov a zobrazujú proces, kde sa skupina, odrezaná od istôt a bezpečia bežných vecí civilizovaného života, formuje do fungujúcej, efektívnej jednotky. Táto skupina sa často líši typmi rôznymi typmi postáv, ktoré predstavujú akýsi mikrokozmos (svet v malom) celej spoločnosti. Pre takéto filmy je príznačné aj to, že členovia skupina, okrem boja s prírodou, musia, v istých chvíľach, bojovať aj medzi sebou navzájom a takisto každý jedinec musí bojovať aj sám so sebou, aby fyzicky a psychicky zvládol ťažké prekážky a prežil. Jedným z takýchto filmov je tiež aj tento dobrodružný thriller, Deliverance (1972).
STORY LINE
História survival filmov siaha až do 30-tych rokov, keď vzniklo jedno z prvých takýchto diel, Five Came Back (1939), ktoré bolo zároveň aj jedným z prvých katastrofických filmov. V priebehu 40-tych až 60-tych rokov potom nasledovali snímky, ako: Lifeboat (1944), Inferno (1953), Island in the Sky (1953), Back from Eternity (1956), Seven Waves Away (1957), The World, the Flesh and the Devil (1959), Panic in Year Zero! (1962), Lord of the Flies (1963), Sands of the Kalahari (1965), The Flight of the Phoenix (1965) alebo The Naked Prey (1965). Na začiatku 70-tych rokov sa uvedenia v kinách dočkali ešte aj Man in the Wilderness (1971) alebo Walkabout (1971). No a následne, v roku 1972, mali premiéru: Jeremiah Johnson (1972) a takisto práve aj Deliverance (1972), ktorý vznikol podľa knihy Deliverance (1970), ktorú napísal James Dickey.
Tento film nie je iba survival film, ale taktiež ho možno zaradiť medzi tzv. hixploitation, resp. hicksploitation, ktorý je jedným zo subžánru exploatačného filmu.[1] Hixploitation je založený na stereotypnom a často aj dosť negatívnom zobrazení vidieckych belochov a kultúry v južných štátoch USA. Zväčša ide o filmy, v ktorých sa jedinec alebo skupinka ľudí z iných častí USA alebo sveta vydajú na dovolenku, návštevu alebo výlet do južných štátov USA. Tam sa však, niekedy to je aj svojou vlastnou vinou, dostávajú do konfliktu, resp. do konfrontácie s vidiečanmi a ide im o život. Jedným z prvých hixploitation bola dráma Child Bride (1938), ktorá bola kontroverznou kvôli zobrazeniu nahoty, najmä pre scénu nahého 12-ročného dievčaťa. Prvým moderným hixploitation bol horor Two Thousand Maniacs! (1964) a po ktorom prišiel dobrodružný thriller Deliverance (1972), ktorý zadefinoval hixploitation.[2]
Technické spracovanie je tu na vysokej úrovni, pričom najvýraznejšími tu sú prekrásne lokality a pôsobivá kamera. Nakrúcanie tohto filmu prebiehalo predovšetkým v Rabun County na severovýchode amerického štátu Georgia a scény kanoe sa zase filmovali na rieke Chattooga, ktorá tu predstavuje fiktívnu rieku Cahulawassee a oddeľuje americké štáty Georgia a Južná Karolína. Tieto lokality boli vo filme tak nádherne vykreslené, že cestovný ruch sa v oblasti Rabun County a rieky Chattooga, po uvedení filmu, enormne zvýšil, pričom záujem turistov sa tu, okrem prírodných scenérií, sústredil aj na rafting. Krásna príroda tu dáva vyniknúť nielen svojej pozitívnej stránke, keď zobrazuje mnoho nádherných scenérií prírody, či už lesov alebo rieky, ale ukazuje tu aj svoju temnú tvár, keď v okamihu sa môže premeniť na nebezpečnú pre ľudí, ktorí zrazu zápasia o prežitie. Výber tých vhodných lokalít bol v tomto ohľade správny.
Rabun County a rieka Chattooga dokonale vystihujú krásu prírody, ale zároveň aj budia rešpekt, predovšetkým rieka a jej sila. Na to, aby však prírodné scény tu mohli vyniknúť a ohúriť divákov, bolo potrebné ich aj patrične zachytiť. Kameru mal na starosti Vilmos Zsigmond, vďaka ktorého práci s kamerou sa tu podarilo vytvoriť nádherné a úchvatné scény, či už ide o lesné alebo o vodné sekvencie. Tieto vodné scény sú obzvlášť pôsobivé tým, že vo chvíli, kedy sa postavy ocitnú vo vode (mimo kanoe), tak kamera je tam spolu s nimi, čo ešte viac posilňuje autentickosť daných scén. Vďaka tejto techniky má potom divák pocit, ako keby tam bol spoločne s postavami. Zsigmond tu dal do kontrastu teplé farby, ktoré sú použil na začiatku cesty, keď prevláda idylka a chladné farby, ktoré zase využil po strete v lese, keď idylka pominula a začína sa boj o prežitie. Kamera tak veľmi pomáha zvýrazňovať, ako prírodu, tak aj atmosféru filmu.
Po príbehovej stránke je tu najväčšou prednosťou réžia. John Boorman, ktorého debut, hudobná komédia Catch Us If You Can (1965) zaznamenal značný ohlas a priviedol ho k jeho ďalšiemu projektu, neo-noiru Point Blank (1967), ktorý síce nemal až taký ohlas, no časom sa z neho stal kultový film. No najdôležitejším bol v tomto prípade jeho tretí film, vojnová dráma Hell in the Pacific (1968). Zápletka z doby Druhej svetovej vojny (1939-1945) je o dvoch vojakoch, Američanovi a Japoncovi, ktorí spolu uviazli na malom a neobývanom tichomorskom ostrove. Táto vojnová dráma by sa mohla označiť za survival film, keďže obaja sa snažia prežiť, zápasia s prírodou, ale aj navzájom medzi sebou a aj so sebou samými. Nádherné prírodné scenérie, dve postavy a malý, opustený a obmedzený priestor jedného ostrova, toto všetko vytvorilo výbornú napínavú a veľmi pôsobivú atmosféru. No a tak isto je tom aj Deliverance (1972).
Rovnako, ako u Hell in the Pacific (1968), kde sa vyskytovali iba dve postavy, tak aj u Deliverance (1972), je malé množstvo postáv, celé dianie sa sústredí predovšetkým len na štyri postavy. Boorman tentoraz situoval dej, podľa knihy, do súčasnosti, do 70-tych rokov. Príbeh o skupinke štyroch mužov, ktorí sa rozhodli splaviť rieku vie divákov prekvapiť hlavne spôsobom, akým bol uchopený a spracovaný. Prvých 40 minút, okrem úvodného stretnutia s miestnymi obyvateľmi, nedáva príliš tušiť, že by sa tu schyľovalo ku nejakej tragédii. Úvod síce naznačuje, že títo miestni obyvatelia si tu vytvorili vlastný svet, v ktorom žijú už desaťročia, ale už zakrátko tu nastúpi priateľská a veľmi uvoľnená atmosféra, počas ktorej štyria hrdinovia spolu splavujú rieku, lovia ryby, sedia pri ohni a žartujú. Všetko sa to však, z ničoho nič, na druhý deň zmení, kedy príde v lese k stretu s miestnymi obyvateľmi a následná scéna znásilnenia zmení všetko.
Zmení sa filmový žáner, keď sa z dobrodružného filmu stáva survival thriller. Zmení sa atmosféra, keď uvoľnenosť nahradí boj a strach o vlastný život. Dôjde k zmene prírody, keď dovtedy nádherná a pokojná príroda (lesy a rieka) ukážu aj svoju odvrátenú stranu a zmenia sa aj postavy, keď sa zrazu ocitnú pred dôležitými rozhodnutiami alebo činmi, ktoré ich môžu stáť aj vlastné životy. Nič už nie je potom také, ako predtým. Stačilo iba pár minút a život sa zmenil všetkým štyrom. Boorman sa snažil dosiahnuť autentickosť, aby príbeh pôsobil dojmom, ako keby sa podobná situácia mohla prihodiť každému, čo sa mu aj podarilo a celé to pôsobí presvedčivo a uveriteľne, že by sa niečo takéto naozaj mohlo stať. Treba oceniť aj to, že zápletka je jednoduchá a priamočiara, bez zbytočných dejových odbočiek, ktorá je navyše od stretnutia v lese, až do samotného záveru, taktiež aj nesmierne napínavou, keď divák netuší, ako to celé skončí.
V prvý deň splavovania rieky zaznie veta: „Rieku nikdy neporazíš.“, čo sa už nasledujúci deň ukáže, ako pravda, keď dovtedy „pokojná“ rieka ukáže svoju silu. Nepozornosť, ale predovšetkým psychický stav hlavných hrdinov, ktorí sa sústredili na sledovanie okolia a uvažovaním nad tým, ako to s nimi všetko bude po ich návrate do civilizácie, malo za následok podcenenie situácie z ich strany, výsledkom čoho boli fatálne dôsledky. V prvý deň zaznie aj veta: „Stroje zlyhajú, celý systém sa zrúti a príde boj o prežitie.“, čo sa tiež na druhý deň stane skutočnosťou. Dôjde k stretu s miestnymi v lese, resp. k znásilneniu a hlavní hrdinovia zistia, že sú odrezaní od civilizácie. Celý ich systém, ktorým sa riadia a v ktorom žijú, sa im zrazu zrútil. Ich charaktery a hodnoty, ku ktorým sa hlásia, tu sú podrobné ťažkými skúškami. Od ich všetkých nasledujúcich činov a rozhodnutí závisia nielen ich vlastné životy, ale aj ich vlastná budúcnosť.
Ich idylický pobyt v prírode sa nečakane a zrazu zmenil v boj o prežitie. No a u takéhoto boja idú akékoľvek hodnoty a zákony do úzadia, v záujme vlastného prežitia. V situácii, kde sa človek musí rozhodovať veľmi rýchlo, lebo práve sekundy ho môžu deliť od smrti alebo života, sa nedá spoliehať na morálku a zákony, ale na realitu. Častokrát je to však veľmi krutá realita, v ktorej platí, že buď ja alebo ty. Nejde tu o to, čo je správne a čo je nesprávne, ale o to, čo je praktické a o to, aká je realita. Činy a rozhodnutia tejto skupiny sú ovplyvnené emóciami a okolnosťami, sú urobené pod tlakom (tým fyzickým a aj tým psychickým) a sú urobené často za pár sekúnd, lebo práve toľko ich často môže deliť od života a smrti. Jediné, čo by sa tu deju dalo vytknúť, sú posledné 3 minúty, od vynášania rakiev, až po zvítanie sa s rodinou. Finálna scéna mala byť tá so šerifovým varovaním a vynárajúca sa ruka mala prísť ešte pred ňou.
Postavy, ako to je u survival filmov bežné, tu predstavujú mikrokozmos (svet v malom) celej spoločnosti. Ed nie je prirodzený líder, nechá sa strhnúť väčšinou a ani nevie prečo chodí na takéto výlety. Hľadá iba dobrodružstvo a vzrušenie, ktoré mu doma a aj v práci chýba alebo toto je spôsob, ktorým relaxuje a zabúda na problémy? Vplyvom okolností je však donútený stať sa lídrom a objaví v sebe schopnosti, ktoré by o ňom predtým nik nepovedal. Lewis je prirodzený líder, pozná prírodu, vie sa v nej orientovať a aj má pred ňou rešpekt. Chodí na tieto výlety, keďže ho to baví a dokázal by v prírode prežiť aj sám. Akonáhle nastane osudná situácia tak vie, ako by ju on vyriešil. Spolieha sa na prírodné zákony, kde platí zákon prežitia. Bobby je mestský chlapík, ktorý by v prírode, keby bol sám, neprežil. Nemá pred prírodou rešpekt a pobyt v nej ho otravuje, keďže stále sa na niečo sťažuje. Je to človek, ktorý sa bojí a rýchlo sa podvolí iným.
Drew je človek, ktorý sa nepodriaďuje väčšine. Zakladá si na tom, aby sa situácia riešila morálkou a zákonmi ľudí, nie prírodnými zákonmi alebo vlastnými rozhodnutiami. Pre neho je nepredstaviteľné, aby sa to neriešilo s políciou a súdmi, ktorým dôveruje a verí, že by to bolo správne a že by napokon rozhodli v ich prospech. Všetkých štyroch tu však spája to, že ich činy a rozhodnutia sú dôsledkom daných okolností a ich emócií. Vyplýva z toho potom fakt, že nedokážu racionálne uvažovať, zachovať chladnú hlavu a možnosť premyslieť si svoje činy a rozhodnutia. Na základe toho potom môže dôjsť aj ku chybám a mylným predstavám, ktoré si pod vplyvom týchto okolností a emócií vytvorili. Všetko, čo sa im počas výletu stane alebo čo urobia, má pre každého z nich celoživotné dôsledky (zabitie, zranenie, znásilnenie alebo smrť). Každý divák sa určite nájde minimálne v tej jednej z týchto štyroch postáv, pokiaľ ide o ich charakter a povahu.
Celkovo sa jedná o výborný dobrodružný thriller, ale zároveň ide aj o jeden z najlepších survival filmov, jeden z najlepších hixploitation filmov, ktorý definoval tento subžáner a takisto je to aj najlepší režisérov počin. Technické spracovanie tu stojí na prekrásnych záberoch prírody (lesov a rieky) a kamery, ktorá im umožňuje lepšie vyniknúť. Príbehu sa, okrem zbytočnej úvodnej hudobnej vsuvky a záveru, ktorý sa dal uchopiť inak, nedá už nič vytknúť. Je to veľmi pútavé a aj napínavé. Dejový zvrat, ku ktorému príde v polke filmu, zmení atmosféru, postavy, zápletku a aj žáner. Všetko to navyše pôsobí dojmom, že niečo takéto by sa mohlo stať každému, keďže ide o neočakávanú situáciu a preto jej vyriešenie postaví všetkých hrdinov pre náročné rozhodnutia, ktoré ich ovplyvnia až do konca ich života. Poháňa ich totiž strach a boj o holý život. Postavy reprezentujú mnoho rozdielnych charakterov a pováh, v ktorých sa spozná každý divák.
HERCI a HUDBA
Z dôvodu malého rozpočtu (2 milióny) boli herci nútený urobiť väčšinu kaskadérskych scén bez dablérov. Pri nakrúcaní sa Beatty skoro utopil a Reynolds si zlomil kostrč. Jon Voight sa herecky viac dostáva do popredia až v druhej časti filmu, kedy sa jeho postava stáva, vplyvom okolností, lídrom skupiny. Dovtedy si celý film pre seba kradne iba Burt Reynolds, pre ktorého ide o jednu z jeho najlepších úloh. Perfektne sa do danej postavy hodí a má neuveriteľnú charizmu lídra. Reynolds tu síce dominuje, ale Voight a herecký prerod jeho postavy stojí taktiež za to vidieť. Ned Beatty sa tu tiež snaží, ale Ronny Cox je nevýrazný a veľmi sa sem nehodí. Alan Arkin alebo Donald Sutherland, by bol v jeho úlohe lepším. Samozrejme netreba tu očakávať veľké herecké výkony, to ostatne nebolo ani možné, či už vzhľadom na spracovanie deja alebo taktiež aj kvôli dosiahnutiu vyššej autentickosti celého deja, vrátane jeho postáv.
Žiadne meno nie je uvedené u hudby pri titulkoch. V úvodnej hudobnej vsuvke je počuť skladba Dueling Banjos, ktorú v roku 1955, pod názvom Feudin' Banjos, nahral a zložil americký hudobník Arthur "Guitar Boogie" Smith. Mňa osobne táto skladba neoslovila a celá táto, skoro 4-minútová scéna, mi tu prišla zbytočnou. Nepoužiť žiadnu hudbu vo viacerých scénach (splavovanie rieky alebo stret v lese) bolo dobré rozhodnutie, lebo to umožňuje lepšie vyniknúť týmto momentom (zvuk rieky pri jej splavovaní) a lepšie ich vygradovať (stret v lese). Napriek tomu si myslím, že v ostatných scénach sa mohol dať využiť skladateľ filmovej hudby Jerry Goldsmith, ktorý už v tej dobe mal za sebou jednu zaujímavú hudbu v dobrodružnom žánri, konkrétne k dobrodružnému sci-fi Planet of the Apes (1968). Podľa mňa by sa Goldsmith k tomuto príbehu a aj filmovému žánru skvele hodil a mohol tu vytvoriť pôsobivé skladby.
HODNOTENIE
84%
[1] Exploatačné filmy obsahujú explicitný sex, krv, nahotu, násilie, ničenie, užívanie drog, rôzne bizarnosti, vzburu proti autoritám alebo vyvolávajú chaos. Takéto filmy sa objavili už na začiatku 20-tych rokov 20-teho storočia, no viac sa spopularizovali až v 60-tych a 70-tych rokoch a súviselo to s uvoľnením cenzúry a filmových tabu v USA a v Európe. Exploatačné filmy sú vo všeobecnosti béčkové filmy s nízkou kvalitou a nízkym rozpočtom, niektoré z nich určujú filmové trendy, priťahujú kritickú pozornosť alebo sa stávajú historicky dôležitými a dokonca získavajú aj kultový status.
[2] Značný úspech filmu Deliverance (1972) mal za následok, že len do konca 70-tych rokov sa nakrútilo hneď niekoľko hixploitation filmov, ako napr.: Deranged (1974), The Texas Chain Saw Massacre (1974), Eaten Alive (1976), Farmer's Daughters (1976), The Hills Have Eyes (1977), Day of the Woman (1978), The Evictors (1979) alebo Tourist Trap (1979).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára