Blaxploitation označuje etnický podžáner exploatačného filmu,[1] ktorý sa objavil v USA začiatkom 70-tych rokov. Toto pomenovanie, ktoré vzniklo spojením dvoch slov, black (čierna) a exploitation (vykorisťovanie), prvýkrát v auguste 1972 použil Junius Griffin, jeden z členov ľudsko-právnej organizácie NAACP (Národná asociácia pre povznesenie farebných ľudí). Vytvoril ho preto, že tento typ filmov je podľa neho urážkou černošskej komunity a to kvôli tomu, že sú v nich postavy černochov, ktoré sú zapojené do trestnej činnosti, čím sa podľa neho zachovávajú stereotypy. Blaxploitation boli pôvodne filmy, ktoré boli zamerané spočiatku na mestské afroamerické publikum, ale popularita tohto subžánru sa onedlho rozšírila. Jedným z takýchto Blaxploitation je práve aj akčný krimi thriller Truck Turner (1974).
STORY LINE
Blaxploitation snímky sa prevažne odohrávajú v chudobných mestských štvrtiach, kde sa ich príbeh situoval medzi černošskú komunitu. Tieto diela vo značnej miere využívali drogy, násilie, sex a iné šokujúce témy, aby tým provokovali divákov. Blaxploitation to však neboli len akčné alebo krimi filmy[2], ako je to aj v prípade Truck Turner (1974), ale boli žánrovo pestré. Blaxploitation zahrňuje aj diela o bojových umeniach[3], drámy[4], horory[5], komédie[6], muzikály[7], športové[8] a väzenské[9] snímky alebo westerny.[10] Už v 60-tych rokoch a aj v roku 1970 vznikli takéto typy filmov, ako: The Cool World (1963), For Love of Ivy (1968), Uptight (1968), The Lost Man (1969), Cotton Comes to Harlem (1970), The Red, White, and Black (1970), They Call Me Mister Tibbs! (1970) alebo ...tick... tick... tick... (1970), ale bolo ich málo.
Zmenilo sa to však až po úspechu dvoch snímok, Shaft (1971) a Sweet Sweetback's Baadasssss Song (1971), ktoré mali úspech u divákov a aj u kritikov. Odvtedy nastal nárast týchto diel a o rok mali premiéru napr.: Across 110th Street (1972), Blacula (1972), Buck and the Preacher (1972) alebo Super Fly (1972).[11] Nasledujúci rok boli zase uvedené napr.: Black Caesar (1973), Blackenstein (1973), Coffy (1973) alebo Live and Let Die (1973).[12] No a potom v roku 1974 to boli napr.: Foxy Brown (1974), The Black Godfather (1974), The Education of Sonny Carson (1974), Uptown Saturday Night (1974) alebo práve Truck Turner (1974).[13] V dobe, kedy Truck Turner (1974) vyšiel, tak Blaxploitation už bol v plnom prúde a z toho dôvodu mal tento akčný krimi thriller o niečo ťažšiu východiskovú pozíciu.
Technické spracovanie je tu na slušnej úrovni. Je potreba si uvedomiť, že Blaxploitation snímky boli, vo veľkej miere, iba nízkorozpočtové béčkové diela, na ktorých sa podieľali dovtedy zväčša neznámy alebo málo známy tvorcovia (kameramani, scenáristi, strihači alebo režiséri). Po technickej stránke tu nemožno nič vytknúť, ale ani veľmi vyzdvihnúť. Vzhľadom na fakt, že ide o nízkorozpočtový film, tak technicky je to slušne spracované. Za pozornosť tu stojí predovšetkým akcia, ktorá najviac vyčnieva. Akčných sekvencií je tu dostatok, hoci je to hlavne akcia v menšom meradle, nejde teda o nejaké veľké akčné pasáže. Jedinú „väčšiu“ akciu tu predstavuje automobilová naháňačka a následná bitka v bare, ktorá trvá zhruba 8 minút. Je to najdlhšia súvislá a zároveň najprepracovanejšia akčná scéna v tomto akčnom krimi.
Po príbehovej stránke ide o jednoduchú a priamočiaru zápletku, ktorej tými najväčšími plusmi sú samotný dej, minutáž a réžia. Dej je síce jednoduchý a priamočiary, avšak to vôbec nevadí, pretože vie diváka zaujať, udržať jeho pozornosť a po celé dianie nepoľaví z nastaveného tempa, ktoré sa mu už v úvode podarilo nastaviť. Dalo by sa povedať, že akcia tu strieda akciu, pričom „výplňou“ sú tu, aj to nie vždy, ale len občas, krátke scény, ktoré ukazujú osobný život hlavnej postavy a jeho vzťah s priateľkou. Tieto romantické scény sú však originálnym spôsobom uchopené a to, verbálnym, avšak aj neverbálnym prejavom, resp. „štýlom“ hlavného hrdinu, pričom je tu prítomný aj jeho veľmi svojský humor alebo jeho vzájomné podpichovanie sa s priateľkou. Humor je však v celom deji, či formou rôznych vtipných scén alebo hlášok, ktoré sú tu skoro neustále.
Humor tu nielen pobaví, ale náramne sa, do tohto príbehu a aj ku hlavnej postave, hodí. Svojim spôsobom tu tak vyvažuje násilie a prostredie, v ktorom sa odohráva. Čo sa týka dĺžky, tak tých 91 minút ubehne veľmi rýchlo. Neustále sa tu niečo deje, preto tu nie je ani čas, aby sa dostavila nuda. Na jednej strane, by som ja osobne zniesol aj o 20 minút dlhšie, ale na druhej strane, vyvstáva otázka, čím tieto minúty vyplniť. Viac akcie alebo viac osobných scén, po prípade z oboch? Ktovie však či by nakoniec týchto 20 minút aj v konečnom dôsledku filmu nejako pomohlo alebo mu skôr ublížilo. Pokiaľ ide o réžiu, tak Jonathan Kaplan sa ukázal, ako výborná voľba. Kaplan mal s exploatačným filmami značné skúsenosti. Dva roky predtým debutoval s Night Call Nurses (1972), po ňom nasledoval ďalší, The Student Teachers (1973).
V tom istom roku režíroval aj svoj prvý Blaxploitation film, The Slams (1973), ale až práve Truck Turner (1974) ukázal nielen to, že má v sebe určitú dávku talentu, avšak aj to, že po úspechu tohto diela dostal ponuku na réžiu White Line Fever (1975) pre veľké hollywoodske štúdio, Columbia Pictures. Tým sa mu otvorili dvere v Hollywoode a časom prešiel od exploatačných snímok k iným žánrom. Kaplanovi v Truck Turner (1974) sadlo takmer úplne všetko, od akcie a prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva, cez humor a romantiku, až po postavy a samotnú zápletku. Vďaka tomu sa mu podarilo vytvoriť nielen jednu z najlepších Blaxploitation snímok, ale zároveň aj jedno zo svojich najlepších diel v kariére. Podarilo sa mu to aj napriek tomu, že Blaxploitation bol vtedy už na svojom vrchole a on ho dokázal spraviť pútavo a zaujímavo.
Hlavný hrdina, Mack Turner, prezývaný Truck Turner, je drsný lovec odmien, ktorý sa podobá na rôznych drsných policajných a súkromných detektívov, ako z Blaxploitation diel[14], tak aj z iných akčných kriminálnych snímok z prelomu 60-tych a 70-tych rokov.[15] Truck Turner, resp. jeho charakter však zachádza ešte ďalej a pohybuje sa až za hranou zákona, čo je spôsobené prostredím, v akom sa pohybuje (to je plné drogových dílerov, pasákov, prostitútok a iných zločincov) a takisto aj jeho povolaním lovca odmien, ktoré mu umožňuje použiť tvrdšie praktiky voči grázlom, ktorí porušujú zákon. K tomu treba ešte pridať jeho svojský humor a vtipné hlášky. Výsledkom je, že je to všetko iba o ňom, na to ostatne odkazuje aj samotný názov filmu. Ostatné postavy tu však tiež majú svoje miesto, ale nevyčnievajú, resp. nie sú až tak výrazné, ako on.
Celkovo sa jedná o kvalitný akčný krimi thriller, ale zároveň taktiež aj jedno z najlepších Blaxploitation, ktoré má, vzhľadom na nižší rozpočet, slušnú technickú stránku. Príbeh je síce jednoduchý a priamočiary, avšak posúva ho na inú, viac drsnejšiu a humornejšiu úroveň. Akcia, hudba, humor, minutáž, romantika, postavy a réžia, toto sú tie najväčšie prednosti tohto filmu. Nedá sa však jednoznačne určiť, že s lepším a prepracovanejším dejom by výsledná kvalita bola vyššia. Ak by sa totiž na jednom mieste pridalo, tak zase na druhom mieste by sa muselo ubrať. Otázkou zostáva, že či by sa skrátila alebo rovno vyhodila nejaká akcia, humor alebo romantika na úkor príbehu. V takom prípade by sa na kvalite nič nezmenilo a ostala by v podstate rovnaká, keďže aj vtedy by tomuto filmu stále niečo chýbalo.
HERCI a HUDBA
Isaac Hayes herecky debutoval práve v roku 1974 v inom Blaxploitation filme, s názvom Tough Guys (1974), ktorý išiel do kín v marci. Truck Turner (1974) ho nasledoval o pár mesiacov neskôr, v júni. Hayes tu bol perfektný, táto postava sa mu skvele hodila. Pôsobil v nej prirodzene a zvládol v nej presvedčivo stvárniť rôzne polohy, ako tú akčnú, tak aj tú komediálno-romantickú. Svojim prejavom a výzorom dal tejto postave presne to, čo mala mať a čo potrebovala a je skoro nemožné si v tejto úlohe predstaviť nejakého iného herca. Podľa mňa je to jedna z jeho najlepších hereckých úloh. Ostatní herci, ako Yaphet Kotto, Alan Weeks, Annazette Chase, Nichelle Nichols a ďalší, sa tiež do svojich úloh hodili, hoci nemali veľkú príležitosť prejaviť sa. Hayes ich zatienil, čo bola zásluha nielen jeho výkonu, ale aj scenára, ktorý sa na jeho postavu sústredil.
Hudbu k filmu zložil Hayes, ktorý sa živil hlavne, ako spevák a skladateľ. Blaxploitation Sweet Sweetback's Baadasssss Song (1971), kde robil hudbu jeho režisér Melvin Van Peebles a hudobná skupina Earth, Wind & Fire. Ich piesne boli v dvoch hudobných žánroch, ktoré dovtedy neboli vo filmoch veľmi využívané, a to funk a soul. Zmenilo sa to a predovšetkým Blaxploitation filmy potom funk a soul najčastejšie využívali. Hayes začal s hudbou začiatkom 60-tych rokov[16] a k skladaniu filmovej hudby sa dostal v roku 1971, keď ju zložil pre Blaxploitation Shaft (1971), potom aj pre Tough Guys (1974) a následnej aj pre Truck Turner (1974). Jeho funková skladby podporujú atmosféru a odrážajú prostredie, v ktorom sa dej odohráva. Za najlepšie skladby tu považujem tri: We Need Each Other Girl, You're In My Arms Again a End Theme.
HODNOTENIE
76%
[1] Exploatačné filmy obsahujú explicitný sex, krv, nahotu, násilie, ničenie, užívanie drog, rôzne bizarnosti, vzburu proti autoritám alebo vyvolávajú chaos. Takéto filmy sa objavili už na začiatku 20-tych rokov 20-teho storočia, avšak spopularizovali sa až v 60-tych a 70-tych rokoch a malo to súvis s uvoľnením cenzúry a filmových tabu v USA a v Európe. Exploatačné filmy sú vo všeobecnosti béčkové filmy s nízkou kvalitou a nízkym rozpočtom, niektoré z nich určujú filmové trendy, priťahujú kritickú pozornosť alebo sa stávajú historicky dôležitými a dokonca získavajú aj kultový status.
[8] The Bingo Long Traveling All-Stars & Motor Kings (1976), Greased Lightning (1977) alebo The Greatest (1977).
[9] Leadbelly (1976), The Muthers (1976) alebo Penitentiary (1979).
[10] Adiós Amigo (1975), Boss Nigger (1975) alebo Joshua (1976).
[11] Zmieniť možno ešte aj Come Back Charleston Blue (1972), Hit Man (1972), Shaft's Big Score! (1972) alebo Trouble Man (1972).
[12] Menovať možno ešte Cleopatra Jones (1973), Detroit 9000 (1973), Ganja & Hess (1973) alebo Shaft in Africa (1973).
[13] Ako príklady sa dajú ešte uviesť Black Belt Jones (1974), Space Is the Place (1974), Three the Hard Way (1974) alebo Willie Dynamite (1974).
[14] Shaft (1971), Trouble Man (1972), Detroit 9000 (1973) alebo Black Eye (1974).
[16] V roku 1968 vyšiel jeho debutový album Presenting Isaac Hayes (1968).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára