V noci z 30. na 31.1. 1968 armáda Severného Vietnamu a vojská Vietkongu odštartovali rozsiahlu vojenskú operáciu na juhu krajiny, ktorej hlavným cieľom bolo vyvolať chaos, paniku a veľké ľudové povstanie v celom Južnom Vietname, aby zvrhli vládu, zjednotili celú krajinu, vyhnali USA a ukončili tým Vietnamskú vojnu (1955-1975). Táto operácia, nazvaná Ofenzíva Tet (spustená bola na sviatky Tet, čo je Vietnamský Nový rok, slávený jeden mesiac, začínajúci zhruba na prelome januára a februára), trvala až do septembra 1968 a hoci útočníci utrpeli veľké straty, boli zo všetkých miest vytlačení a veľké ľudové povstanie nevyvolali, tak Severný Vietnam dosiahol veľké politické víťazstvo, keď as im podarilo zaskočiť Južný Vietnam a USA. Ovplyvnilo to americkú verejnú mienku a bola to jedna z príčin, prečo USA stiahli, koncom marca 1973, svoje vojská z krajiny a odišli. Práve tejto Ofenzíve Tet sa venuje vojnový film Full Metal Jacket (1987).
STORY LINE
Vzhľadom na to, že Ofenzíva Tet prebiehala po celom Južnom Vietname, tak tento film sa zameral predovšetkým na dve mestá, Da Nang a Hue. Bitka o Hue sa presne, ako aj samotná Ofenzíva Tet, začala v noci z 30. na 31.1968 a trvala až do začiatku marca 1968. Bola to najdlhšia a aj najtvrdšia bitka celej operácie, kedy armáda Severného Vietnamu a vojská Vietkongu, hneď na začiatku, veľmi rýchlo obsadili skoro celé mesto. Opätovné znovuzískanie Hue však pre spojené sily Južného Vietnamu a USA bolo veľmi náročné, keďže postupovali veľmi pomaly a museli zvádzať tvrdé boje, doslova od jedného domu k druhému. Každý dom a každá ulica sa zmenili na bojisko. Nakoniec sa útočníci dostali do obkľúčenia a museli sa tak prestrieľať cestu von, aby sa mohli stiahnuť. Po skončení bojov bolo mesto Hue takmer úplne zničené a odhaduje sa, že viac ako 80% obyvateľov v dôsledku bitky stratilo strechu nad hlavou.
Prvé celovečerné hrané filmy o Vietnamskej vojne sa začali objavovať už na konci prvej polovice 60-tych rokoch, okolo roku 1964, čo bolo v dobe, kedy sa do nej ešte USA úplne nezapojili.[1] Filmy o Vietnamskej vojne sa však, okrem samotných bojov, zameriavali aj na protivojnové hnutie[2], vojnových veteránov[3] a vojnových zajatcov.[4] Išlo o témy, ktoré s touto vojnou mali priamy súvis. Jedným z prvých diel, ktoré sa tejto vojne a aj bojom venovali bolo A Yank in Viet-Nam (1964), potom nasledovali aj To the Shores of Hell (1966) alebo The Green Berets (1968). Vo väčšej miere sa však takéto snímky objavujú až koncom 70-tych rokov, ako: Go Tell the Spartans (1978), The Boys in Company C (1978), Apocalypse Now (1979), Platoon (1986), Good Morning, Vietnam (1987), Hamburger Hill (1987) alebo takisto aj táto vojnová dráma, Full Metal Jacket (1987).
Začiatkom roku 1980 spolu novinár a spisovateľ Michael Herr a režisér Stanley Kubrick viedli rozhovor, v ktorom Kubrick navrhol, aby spoločne vytvorili film o holokauste, ale keď sa obaja stretli, tak mu Kubrick povedal, že chce nakrútiť film o vojne vo Vietname, ale zatiaľ nenašiel vhodný príbeh, ktorý by adaptoval. Herr, ktorý sa, ako novinár, tejto vojny zúčastnil a neskôr o svojich zážitkoch napísal knihu, s názvom Dispatches (1977), sa spolu s ním pustil do pátrania. Nakoniec to bol Kubrick, kto objavil knihu The Short-Timers (1979), ktorú napísal Gustav Hasford a aj on sa, ako novinár, zúčastnil vojny vo Vietname. Herr tento román považoval za majstrovské dielo a Kubrick ho prečítal hneď až dvakrát, pričom povedal, že ide o jedinečnú, úplne úžasnú knihu. V roku 1982 sa tak Kubrick definitívne rozhodol, že túto knihu bude adaptovať, ako svoj ďalší film a s jeho realizáciou sa postupne začalo o rok neskôr.
Najprv, v roku 1983, začal Kubrick s výskumom. Pozeral archívne zábery a dokumenty, čítal vietnamské noviny na mikrofilme pochádzajúce z Kongresovej knižnice a študoval stovky fotografií z tej doby. Herr zo začiatku nemal záujem pracovať na scenári, pretože sa nechcel opäť vracať k svojim zážitkom z vojny, ale napokon súhlasil a v roku 1985 sa k nim aj Hasford. Zatiaľ čo, Herr a Kubrick sa každý deň spolu stretli u Kubricka doma, tak Hasford s nimi hovoril len telefonicky tri až štyrikrát do týždňa. Všetci traja síce na scenári pracovali, ale za jeho výslednú podobu zodpovedal iba Kubrick. Z tohto dôvodu Hasford a Herr nevedeli, akou mierou prispeli k scenáru, čo viedlo k sporom o uvedenie mien v titulkoch. Hasford chcel podniknúť právne kroky, lebo mal byť uvedený len, ako tvorca dodatočných dialógov, ale ustúpil, keď mu priznali jeho podiel na scenári. Počas tvorby scenára Kubrick zmenil jeho názov na Full Metal Jacket.[5]
Technické spracovanie, ako tomu už býva u Kubricka zvykom, je aj v tomto prípade na veľmi vysokej úrovni. Oprieť sa tu môže nielen o exteriéry a výpravu, ale takisto o akciu a kameru. Exteriéry sú nádherné, pričom samotné nakrúcanie celého filmu prebiehalo v rokoch 1985 až 1986 vo Veľkej Británii, kam sa Kubrick a jeho rodina ešte v roku 1961 presťahovali. Exteriéry v prvej časti filmu, ktorá sa má odohrávať vo výcvikovom tábore na Parris Island, sa nakrúcali v Bassingbourn Barracks, ide o základňu britskej armády neďaleko mesta Cambridge a ešte na strelnici britskej armády neďaleko mesta Barton. Exteriéry v druhej časti filmu, ktorá je zase situovaná do Vietnamu, konkrétne do mesta Hue, sa filmovali v Cambridgeshire, vo východnom Londýne na polostrove Isle of Dogs, v Millennium Mills a vo veľkej londýnskej plynárni Beckton Gas Works, kde prebiehala výroba uhoľného plynu v rokoch 1870 až 1970.
Veľká londýnska plynáreň Beckton Gas Works sa dlhé roky nepoužívala a dokonca bola už naplánovaná aj jej demolácia, keď sa filmári ozvali, že by toto miesto radi využili na nakrúcanie. Táto veľká plynáreň pozostávala z viacerých budov, pričom Kubrick nechal niektoré z nich zámerne vyhodiť do vzduchu a ďalšie nechal zbúrať demolačnou guľou. Pre filmový štáb však nakrúcanie v tejto plynárni a v jej blízkom okolí bolo nebezpečné, lebo celé prostredie bolo kontaminované azbestom a chemikáliami. Exteriérové scény, či už v prvej alebo v druhej časti filmu, sú nádherné a divák nespozná, že by sa nakrúcali vo Veľkej Británii. Vďačiť za to môže výprave, ktorá pozostávala z dobového zariadenia, dobovej (prevažne vojenskej) techniky alebo úprav okolia. Dobové zariadenie sa týkalo exteriérového a interiérového vybavenia, tak aby zodpovedalo obdobie, v ktorom sa dej odohráva, vrátane „drobností“, akými sú aj reklamné plagáty na budovách.
Dobovú techniku netvorili len bežné veci (fotoaparát alebo kamera) a zbrane, ale aj iná vojenská technika. Zbrane, ako granátomety (M79), guľomety (M60) alebo pušky (M14 a M16), sa Kubrickovi podarilo získať od licencovaného predajcu zbraní. To isté platí aj v prípade inej, ťažkej vojenskej techniky, keď sa mu podarilo získať až 4 americké ľahké tanky (M41) od jedného plukovníka belgickej armády, ktorý bol veľký fanúšik režiséra. Britské helikoptéry Westland Wessex, ktoré majú oveľa dlhší a tiež menej zaoblený nos, ako americké helikoptéry Sikorsky H-34 používané vo Vietname, museli kvôli tomu byť natreté námorníckou zelenou farbou. Úprava okolia sa dotýkala hlavne scén, ktoré štáb nakrúcal v otvorenej krajine, v močiaroch Cliffe-at-Hoo (neďaleko Londýna) a aj pozdĺž rieky Temža. Sem muselo byť dovezených 200 španielskych paliem a 100 000 umelých tropických rastlín z Hongkongu, aby vytvorili hodnovernú ilúziu Vietnamu.
K úprave okolia patrí tiež aj polepenie budov rôznymi dobovými reklamnými plagátmi. Akcia je tu výlučne iba v druhej časti filmu. Napriek tomu, že je v tejto druhej časti akcie celkom dosť, tak nejaká veľká akčná scéna v nej absentuje. Nie sú tu teda veľké, okázalé scény plné výbuchov alebo stoviek mŕtvol. Kubrick zobrazil priebeh bojov v „menšom“ rozsahu, myslené tak, že nevsadil na efekt. Zachytil, ako vyzerali boje, nie v džungli, ale v mestách v Južnom Vietname počas vojny. Niekedy boli intenzívne (veľa nepriateľov), inokedy slabé (jeden nepriateľ), americké jednotky postupovali pomaly a boli nečakane prepadávané skupinou nepriateľských jednotiek alebo jednotlivcami, často snajpermi. Akcia tu pôsobí uveriteľne, no zároveň aj originálne, keďže prevažná väčšina vojnových filmov o Vietnamskej vojne sa venuje bojov v džungli. Z tohto dôvodu je to zmena vidieť bitky a boje, ktoré prebiehali v aj mestách.
Horiace budovy, kopa trosiek, zničené autá a budovy, toto všetko tu vytvára vynikajúcu a uveriteľnú atmosféru. Kameru mal na starosti Douglas Milsome, režisérov dlhoročný spolupracovník, ktorý v kameramanskom oddelení pracoval, na rôznych pozíciách, na troch Kubrickových filmoch: A Clockwork Orange (1971), Barry Lyndon (1975) a The Shining (1980).[6] Milsome následne v dráme Wild Horses (1983) debutoval, ako hlavný kameraman, ale práve ten jeho druhý projekt, Full Metal Jacket (1987), predstavoval jeho prvú veľkú príležitosť. Milsome tu zúročil svoje predošlé skúsenosti. Jeho kamera zaujme pohľadmi z prvej osoby a aj tým, že je pohyblivá. Zábery z pohľadu prvej osoby sú využívané, keď výcvikový inštruktor kričí na nováčikov a pohybujúca sa kamera je zase v dlhších scénach, nakrútených bez strihu na jeden záber, čo tu ešte viac podporuje atmosféru, ktorú sa tvorcom podarilo navodiť.
Po príbehovej stránke je tu zápletka rozdelená na dve časti, na výcvikovú a vietnamskú. Výcviková časť sa zameriava na skupinu nováčikov, ktorí na to, aby mohli odísť bojovať do Vietnamu, si najprv musia prejsť ťažkým výcvikom a po jeho úspešnom absolvovaní sa z nich stanú príslušníci námornej pechoty USA. Tento výcvik ich však nemá pripraviť iba po fyzickej stránke, ale doslova z nich spraviť stroje, ktoré budú ochotné zomrieť za svoju vlasť a zabíjať nepriateľov. Väčšinu ľudí, ktorí si týmto výcvikom prešli, však nijak neovplyvnil alebo nepoznamenal a prešli ním bez ujmy. Malá časť ľudí naopak zlyháva. Takýto výcvik totižto nie je len o fyzickej záťaži, kedy to niektorí jedinci môžu vzdať, ale aj o psychickej záťaži (fyzické tresty a práca navyše aj za drobné priestupky, nadávanie, ponižovanie, šikanovanie, urážky alebo výsmech). Toto všetko sa na určitých jedincoch môže v priebehu výcviku odraziť.
Niektorí jedinci nemusia zvládnuť len tú fyzickú náročnosť výcviku (stane sa im nejaký úraz, nehoda alebo to jednoducho vzdajú, lebo na to nemajú). Ďalší jedinci to psychicky nezvládnu. Stanú sa z nich naozajstné stroje na zabíjanie, presne tak, ako to inštruktori po nich chcú. Stroje, ktoré sú zbavené emócií a výčitiek, pričom len vykonávajú rozkazy a zabíjajú nepriateľov, vrátane civilistov (detí, starcov a žien). Ďalší, ktorí to psychicky nezvládnu, sa môžu psychicky zrútiť, čo potom môže mať až tragické následky, pre nich samých (samovražda) alebo aj pre ostatných. Tejto prvej časti nie je čo vytknúť, lebo je spracovaná veľmi originálne (slovník inštruktora) a výstižne (za 45 minút a bez nejakej zbytočnej dejovej výplne). Dosiahol to aj napriek tomu, že vojenský výcvik vo vojnových dielach bol už od snímky All Quiet on the Western Front (1930). Kubrick to vedel podať pútavým a zaujímavým spôsobom, aby oslovil diváka.
Vietnamská časť už sleduje len jedného, resp. dvoch vojakov z výcviku, ktorí bojujú vo Vietname. Oni dvaja sú vlastne jedinými postavami, ktoré obe časti a tým aj celé dianie, prepájajú. Zatiaľ čo, výcvik má fyzický alebo psychický dopad len na jedincov, tak vojna ovplyvňuje každého, kto sa jej zúčastní, pričom aj tu platí to rozdelenie na fyzické alebo psychické následky. Fyzické sú dôsledkom stredných a ťažkých zranení, s ktorými vojak síce prežije, ale má doživotné následky. Psychické majú súvis s viacerými faktormi, ako: smrť a zranenia kamarátov, túžba po domove a rodine, videné vojnové hrôzy, úmyselné a neúmyselné vraždenie civilistov alebo strach o svoj život. Toto všetko sa prejavuje na psychike ľudí, ak sa tieto faktory neustále opakujú. Z niektorých sa stanú stroje zbavené emócií a výčitiek, ktorí plnia rozkazy a vraždia nepriateľov, vrátane civilistov. Ďalší, čo sa psychicky zrútia, môžu zabiť seba alebo svojich spolubojovníkov.
Tejto druhej časti takisto nie je čo vytknúť, lebo je napínavá (záverečná polhodina sa tu dá pokladať za jednu dlhú a neprerušovanú akčnú sekvenciu), pútavá (prepady vojska) a má vynikajúcu a pôsobivú atmosféru, vďaka vyobrazenému prostrediu, v akom sa dej odohráva. Najväčšou prednosťou tohto filmu je však réžia. Kubrick už predtým nakrútil jeden vynikajúci vojnový film, Paths of Glory (1957), pričom vo Full Metal Jacket (1987) úspešne využil to, čo fungovalo aj u jeho predošlých filmoch, snaha o realistické zobrazenie bojov, ako tomu bolo v Paths of Glory (1957) a Spartacus (1960) alebo prenesenie diváka do doby a prostredia, v ktorých sa dianie odohráva, ako Prvá svetová vojna (1914-1918)[7] v Paths of Glory (1957), Rímska republika (500 p.n.l. až 29 n.l.)[8] v Spartacus (1960), 18-te storočie[9] v Barry Lyndon (1975) alebo blízka budúcnosť v 2001: A Space Odyssey (1968) a A Clockwork Orange (1971).
Za slabinu sa tu dajú považovať dve ústredné postavy, Davis (prezývaný Joker) a Evans (prezývaný Cowboy), ktoré však zatlačia do úzadia vedľajšie postavy, v prvej časti sú to Lawrence (prezývaný Gomer Pyle) a seržant Hartman, v druhej sú to vojaci známy iba pod svojimi prezývkami (Animal Mother a Eightball). Nemyslím si, že by to bola chyba samotných postáv, ale ich hereckých predstaviteľov, ktorí nemajú toľko charizmy a nie sú ani tak výrazní, ako tie vedľajší herci. Lawrence vyvoláva súčasne u diváka sympatie a opovrhnutie. Podobne je na tom Hartman, ktorý v každej jednej scéne naháňa strach a zároveň vzbudzuje rešpekt. Animal Mother a Eightball sú zase vojnou zocelení vojaci, ktorí si toho už, počas niekoľkých bojov, prežili dosť, no aj tak si obaja zachovávajú svoj svojský humor. Davis a Evans by si zaslúžili mať viac charizmatickejších a výraznejších hereckých predstaviteľov, potom by bolo ich postavy zaujímavejšie.
Celkovo sa jedná o výborné vojnové dielo a jednu z najlepších vojnových snímok, ktoré sa zaoberajú vojnou vo Vietname. Kubrick vytvoril film, ktorý nemá len vysokú úroveň technického spracovania (reálne znázornený akcia a priebeh bojov, nádherné exteriéry, pôsobivá dynamická kamera a bohatá výprava), ale aj tú príbehovú, ktorá je rozdelenou na dve časti. Obidve tieto časti by mohli existovať aj samostatne, no spolu môžu taktiež fungovať. Výcviková časť, hoci už predtým mnohokrát sfilmovaná, je podaná originálne a iným spôsobom, než sme by sme čakali. Vietnamská časť je jedinečnou už len tým, že na miesto džungle sa venuje bojom v mestách. Práve aj zásluhou réžie držia pokope obe tieto časti, rovnako tak aj vďaka nej, je celá zápletka napínavá a disponuje aj perfektnou atmosféru. S lepším výberom hercov by hlavné postavy boli viac výrazné a neboli by až tak v úzadí, na úkor tých vedľajších postáv.
HERCI a HUDBA
Herecká dvojica, Matthew Modine a Arliss Howard, nebola vhodnou voľbou, ale presne naopak, do svojich úloh sa veľmi nehodili, herecky boli dosť nevýrazní a nedokázali na seba strhnúť pozornosť. Jedným z pôvodne zvažovaných hercov bol aj Anthony Michael Hall, ale osemmesačné rokovania boli neúspešné. Hall, ktorý dovtedy hrával výhradne iba komediálne postavy v komédiách, ako: Sixteen Candles (1984), The Breakfast Club (1985) alebo Weird Science (1985), by bol rozhodne lepšia a aj zaujímavejšia voľba. Kubrick nepochybne vedel, že by mal talent aj pre vážnu, dramatickú úlohu, inak by sa ho nesnažil 8 mesiacov presviedčať. Zvažovaným bol aj Val Kilmer, ktorý mal tiež za sebou komédie, Top Secret! (1984) a Real Genius (1985). Herecká dvojica Hall a Kilmer by bola lepšia. Lee Ermey[10], Vincent D'Onofrio a Adam Baldwin sú vynikajúci a svojim prejavom úplne zatienili hlavných hercov.
Hudbu k filmu tu skladala režisérova dcéra Vivian Kubrick, pod pseudonymom Abigail Mead, ktorá na komponovanie skladieb väčšinou použila syntetizátormi Fairlight CMI a Synclavier. Jej hudba a jednotlivé skladby sú však nevýrazné. Chýba im niečo, čím by oslovili diváka. Miesto svojej dcéry mohol režisér radšej skúsiť skôr skladateľky Wendy Carlos a Rachel Elkind, ktoré skomponovali hudbu k jeho dvom filmom, A Clockwork Orange (1971) a The Shining (1980), pričom najmä v tom druhom vytvorili skvelú atmosférickú hlavnú tému, z ktorej miestami mrazí. Ďalšou možnosťou bolo, že režisér mohol do celého filmu dať prevzaté piesne a skladby od iných interpretov.
Spravil to u 2001: A Space Odyssey (1968), A Clockwork Orange (1971), Barry Lyndon (1975) a The Shining (1980).[11] Dobové piesne, zo 60-tych rokov, tu vybral Kubrick, keď prešiel zoznam 100 najlepších hudobných hitov, od roku 1962, až do roku 1968. Kubrick vyskúšal značné množstvo skladieb, z ktorých sa mu sem najlepšie hodili napr.: Hello Vietnam (Johnnie Wright), Surfin' Bird (od skupiny The Trashmen) alebo Paint It Black (od skupiny The Rolling Stones). Myslím, že ak by si zvolil dobové piesne miesto hudobného skóre, tak by bol spravil oveľa lepšie, lebo tieto dobové piesne trefne vystihujú atmosféru a dobu Vietnamskej vojny. Najlepšie skladby tu, podľa mňa, sú tie tri vyššie spomenuté dobové piesne (Hello Vietnam, Surfin' Bird a Paint It Black).
HODNOTENIE
87%
[1] Vojna medzi Severným a Južným Vietnamom sa začala okolo roku 1955 a USA sa do nej priamo zapojili o 9 rokov neskôr, 4.8.1964, po vymyslenom incidente v Tonkinskom zálive, pri ktorom Severný Vietnam údajne zaútočil na dva americké torpédoborce. Po tomto incidente vtedajší prezident Lyndon B. Johnson schválil letecké útoky na ciele v Severnom Vietname. Prvé americké pozemné jednotky o sile 3500 mužov sa vylodili vo Vietname 8.3.1965.
[2] Hail, Hero! (1969), Hair (1979), Across the Universe (2007) alebo The Trial of the Chicago 7 (2020).
[3] Targets (1968), The Visitors (1972), Taxi Driver (1976), Coming Home (1978), The Deer Hunter (1978), First Blood (1982) alebo Jacob's Ladder (1990).
[4] Uncommon Valor (1983), Rambo: First Blood Part II (1985), The Hanoi Hilton (1987) alebo Rescue Dawn (2006).
[5] Na túto frázu natrafil v katalógu o zbraniach a označuje sa ním tzv. Celoplášťová strela, ktorá má mäkké jadro (z olova) uzavreté v plášti z tvrdého kovu (môže to byť nikel, oceľ alebo zlato), ktorý pokrýva predok a boky projektilu, ale niekedy môže aj základňu strely.
[6] Hlavným kameramanom u všetkých týchto troch filmoch bol John Alcott.
[7] Dianie sa odohráva v roku 1916.
[8] Zápletka sa odohráva v prvom storočí pred našim letopočtom.
[9] Dej sa odohráva v druhej polovici 18-teho storočia.
[10] Ermey, ako 17-ročný narukoval do námornej pechoty USA. V rokoch 1965 až 1967 pôsobil v americkom meste San Diego, ako výcvikový inštruktor. V roku 1968 však dostal rozkaz odísť do Vietnamu a v krajine strávil 14 mesiacov. Zvyšok svojej služby strávil na japonskom ostrove Okinawa, kde ho potom aj povýšili do hodnosti štábneho seržanta. V roku 1972 odišiel z aktívnej služby kvôli zraneniam, ktoré utrpel.
[11] V prípade 2001: A Space Odyssey (1968) to boli skladby od skladateľov Johann Strauss II, Richard Strauss alebo György Ligeti, u A Clockwork Orange (1971) to boli skladby od skladateľov Ludwig van Beethoven, Gioachino Rossini alebo Friedrich Schiller, u Barry Lyndon (1975) to boli zase skladatelia Johann Sebastian Bach, George Frideric Handel, Franz Schubert alebo Antonio Vivaldi a v prípade The Shining (1980) zase skladatelia Béla Bartók, György Ligeti alebo Krzysztof Penderecki.